Učím sa na skúšku (vlastne, na niekoľko skúšok), a ide mi explodovať hlava. Nevidím ani poznámky, len tmu, samé pojmy bez zmyslu. Asi preto, že mám v sebe tretiu kávu, a nič. Ako tesne pred zrútením. Na čo je toto ?! Načo je škola ? Pýtam sa normálne. Nie ako lenivec, čo si robí ťaháky a skrýva ich pod sukňu, nesťažujem sa že nemám kedy vylihovať na peci. Na skúšky sa učím, teda sa aspoň snažím, dávam zo seba posledné sily. Celý život študujem. Nemám čas žiť. Nemám čas si užívať chvíle voľna, lebo ochvíľu je tu dalšia vlna učiva, seminárok, prác, skúšok, písomiek, testov...
Všetci dobre vieme, ako to je. Je tak ťažké sa v 14-tich rozhodnúť, čo so životom. Stredná škola ťa posúva na výšku, už vtedy musíš vedieť, čo budeš robiť celý život. Ak sa nerozhodneš sám, rozhodnú za teba iní. Ako ja. A tak sa ocitneš na mieste, ktoré nenávidíš, robíš veci čo ťa nenapĺňajú, trháš si vlasy, zošity, plačeš, nespíš...
Načo to všetko ? Aby si získal diplom ? Na Slovensku sa neuplatníš, aj keby si mal tri diplomy. Načo to všetko ? Toľko stratených rokov života, len preto, aby si nakoniec skončil úplne zdeprimovaný, demotivovaný, samozrejme BEZ práce, bez normálneho života, prepitý energy drinkami, so štítnou žľazou v keli, a sivými vlasmi zo stresu...na toto je škola! Dobrý vyvolávač chorôb !
Učitelia sa bijú medzi sebou, kto z nich je lepší, kto má vyššie postavenie, a netušia (alebo áno?) že najviac to ubíja teba. Kladú na teba nároky, akoby si bol mal za sebou minimálne 2 vysoké školy, dokazujú si, akí sú ešte schopní, keď máš pred nimi strach. Podupú, dajú pocítiť aký si bezvýznamný.
Chcem sa konečne raz poriadne vyspať, bez toho aby mi búchalo srdce ako šialené, a snívali sa mi živé sny ako z hororu...a to všetko preto, že jeden prepitý učiteľ sa vyvyšuje nado mňa - triezvu, a to aj v zmýšľaní! Denne aj niekoľkokrát zabudnem "čo som to chcela?", lebo zničená psychika hovorí sama za seba. Chodíš z izby do izby, výpadky.
Načo to všetko ?
Nakoniec ťa na križovatke zrazí auto, a zistíš, že celý život si nerobil nič iné, len si sa učil veci, čo nikdy v reálnom živote nevyužiješ. Zistíš, že si nikdy nerobil to, čo si v skutočnosti chcel, po čom si túžil. Život preč, no hlavne že máme tituly...môžeme si nimi navzájom trieskať po hlavách!
