Nechýbaš mi, nie Ty.
Musím Ti klamať, prepierať cudzie pocity.
Neplačem, nekňučím.
Len zavše hnevá ma, hnevá ako trpím.
Navraciam sa k Tebe, nevyspytateľný,
koľko žvástov ešte skrývaš, skús byť zreteľný.
Pobozkala by som Ťa, naposledy - prvýkrát.
Pýtaš sa, či stačí mi to, vraj mám prisahať.
Stačíš mi, nikdy Ťa nebude dosť,
hoci dobre vieš, že v mojom srdci si nevítaný hosť.
Stačíš mi, aj keby si mi mal stačiť naposledy,
Nič nie je sladšie, ako spomínať na to, keby...
Stačil by si mi, aj keby si sa navždy vzdialil,
hoc by som vlastnila vesmír, stále by si sa mi málil.
Stačil by si mi, aj keby si bol zakázaný,
chutíš mi, si jedným z mojich prianí.
Trápne vyznania, aký si býval skvelý,
stačíš mi, ospalý, aj bdelý.
Stačíš mi, vpradený do záhadna,
stačíš mi, stačíš oddávna.
Je to ako zázrak, priateľu drahý,
že mi stačíš, aj keď prekračuješ všetky prahy.
Že mi srdce lámeš, je fakt všeobecný,
ale stačíš mi, som masochista neliečený.
(Prosím, toho masochistu nebrať doslovne!:)
