Osamelý muž, čo vedel milovať. Taký Ty si. Samotár. Na koni, pomedzi čerešne, plašiac vrabce, záhradou do polí ubziknúc - ďaleko.
Tie týždne, čo bežia, priam tryskom ženú sa, sú naplnené (pochabo) Tebou ...
Trýzni to, ako zvykneš klamať, no rovnako aj spôsob, akým vravíš pravdu.
Všetko sa týka nás.
Telo, a teplo. Spomienky na pašienkach - umierali nechtiac, ako sme ich nechtiac zabíjali. A obloha sa vzdialila, so všetkým na nej, čo prináša radosť očiam, nemohla som nájsť tú najkrajšiu medzi hviezdami, ako si chcel.
Aj tá najobjektívnejšia odpoveď, stále nestačí.
Stále ťa podvedome hľadám.
V slovách, veršoch, piesňach, vo mne - tam, je Ťa najviac.
Stále sa vraciam ku kúskom Teba, roztrúseným v mojej hlave, zdá sa že nevieš nájsť cestu von.
Krásny máj.
Sladký máj.
Rozkvitnuté lásky, biele labute.
Ako sa na mňa dívaš, nedokážem triezvo vnímať.
Májom oplývaná, v máji stratená, v máji vyliečená.
Z Teba, drahý priateľu, už sa mi nelámu kolená.
Natrénovaná neschopnosť zabudnúť, už neplatí :)
