Pískací hrnec a hruškovica

Róbert nemohol stratiť tvár pred staršími kplegami v práci. Na spiatočnej ceste, nastupoval do auta 150 km pred svojimi staršími kolegami. Nečudo teda, že sedel na prednom sedadle. A aj keď pri defekte na parkovisku mohol pustiť do predu svojho bývalého šéfa, nestalo sa tak. Veď nakoniec v zadu to až o toľko horšie nebolo.
Pár dedín pred príjazdom domov, sa opreli do Róberta.
-No teraz si veliteľ vozu. -ozval sa bývalý šéf
-Mal by si dať príkaz zastaviť vozidlo a pozvať nás na poldeci.-pridal sa starší kolega
-NO hej, ja vás poznám..... to by dopadlo,
Chvíľa ticha.
-Fero, ....... stojíme pri najbližšej krčme....
Fero zastavil, kolegovi zazvonil telefón. Manželka vyzvedá kde už sú. Kolega až príliš sebavedomo:
-Mali sme defekt tak trochu meškáme.
Meškanie skutočne nebolo veľké 7 poldeci za 14 a pol minúty.
Krčmárke to šlo jedna radosť ako rýchlo nosila fľašky zo skladu.
Dosť na tom Róbertovi ešte nedošlo koľko toho vypil, ba práve naopak dostal chuť
a tak keď ho chcel vodič odviesť domov, vehementne vyhlásil, že ide ešte do baru.
Tu sa dostávame k pískaciemu hrncu. Róbert si s toho nič nepamätá ba dokonca ani netuší kedy išiel domov a do práce to stihol až na desiatu.
Dosť na tom podľa výpovede svedkov Róbert bol vo veľmi zhovorčivej nálade napriek ďalším 4 polkam. No a z reči do reči vraj vyhlásil a vraj je to zaznamenané na diktafóne, že ak nový byt tak jedine s pískacím hrncom.

I stalo sa, že Róbert kúpil byt a priatelia prišli na kolaudáciu. Zagratulovali a vytiahli z tašky hrniec, nebol síce pískací ale priatelia nezabudli priniesli aj decku píšťalku.