Cesta autom – zápchy. Preplnená cesta s vyznačenými dvomi pruhmi sa mení v jednom úseku na trojprúdovku. Červená na semafore - príležitosť sa poobzerať, čo sa deje vôkol. Sledujem šoférov, ako riešia celkom určite záležitosti mobilom, ktoré jednoznačne neznesú odklad. Šikovná matka-šoférka zručne a nacvičenými pohybmi využíva núkajúce sa možnosti červenej farby na semafore, vystupuje z auta, berie svoju školopovinnú ratolesť za ruku, auto nevypína, prevedie školáka k prechodu pre chodcov, zamáva, ešte pobozká na líce, vráti sa už sama, naskočí do auta, pribuchne dvere, na semafore sa objaví zelená, vyštartuje. Presne vypočítané. Nechápem, ako je toto možné, že to vyšlo na sekundu, tá zvolená a predvedená logistika ma udivuje. Netuším, čo sa deje, keď sa vezie v zelenej vlne.. pravdepodobne má pripravenú aj na alternatívu B. So zaroseným čelom nájdem konečne voľné miesto na parkovanie. Je ťažké zaparkovať na mieste, ktoré je pre 20 áut, ale každodenne tam parkuje omnoho-omnoho viac áut. Po úspešnom zaparkovaní spokojne vyfúknem adrenalínový oblak vzduchu a pyšne v duchu chválim svoje parkovacie JA.
A potom sa musím až zastaviť, nahmatať v kabelke mobil, aby som urobila foto. Utvrdzujem sa v tom, že hľadanie miesta na parkovanie v tejto lokalite je ťažšie, ako chytiť rybu vo vode s namydlenými rukami. Ale je dôležité, že to vedie až k ľudovej tvorivosti.
Predstavujem si, aký asi obrovský kus musel byť píšuci vytočený, a rozmýšľam, ako tento žltý odkaz zapôsobil na šoféra, keď ním čisto náhodou bola žena.
Len tak si vykračujem....a sledujem, ako ľudia dokážu prezentovať okolitému svetu svoje pocity a nechávajú hlboké odkazy na miestach, kde budú určite prečítané.
Absolútne verím tomu, že oznamovateľ týchto pocitov bol až po uši v nude, ale na svoj počin bol pripravený. Ako sa len musel nudiť.....ale našla som na tom niečo pozitívne. Má priateľský vzťah s chémiou.
Len tak si vykračujem a zazerám na niečo, čo na mňa zazerá. Prečo mu skryli ruky? Určite by sme si zamávali. Tak aspoň nehybne tancuje, keď už nemôže mávať.
Odvedľa sa nenechá rušiť bezdomovec, hľadajúc v kontajneroch a popolníkoch dlhé ohorky, ktoré niekto nemal čas poriadne až do filtra vychutnať. Ponáhľajúci sa fajčiar ani nevidel, ako rozžiaril oči bezdomovca, ktorý si strká cigaretu do úst, zapichuje ju v mieste chýbajúceho zuba a hľadá ďalšie podobné úlovky. Na chodníku zazriem nákupný vozík a už ma to vôbec neprekvapuje.
Pri ozname na budove o zákaze fajčenia, pri ktorom je prečiarknutá veľká cigareta, sledujem hlúčik ľudí v pracovnej debate, ako pália dymovnice a vytvárajú dymové clony presne na mieste zákazu. Celkom slušne "vypostrehovaná" sadám k svojmu pracovnému stolu a púšťam sa do práce.
Usmievam sa, lebo som si všimla, že ľudia sú proste pripravení na všetko, nosia so sebou kriedu, aby mohli písať odkazy na okná áut, alebo spreje vo vrecku, alebo precízne kontrolujú popolníky, či tešia sa z kolektívneho porušovania zákazu. A ja tým všetkým jedinečným ľuďom prajem veľa tvorivých nápadov, lebo ma ich nápady celkom pobavili.
