Svetlana Kuzmits
Keď sa topia ľady...
Medzi horami Hochshwab, v blízkosti mesta Tragöß, stopäťdesiat kilometrov od Viedne, je tajomné jazero nazývané Grüner See.
Medzi horami Hochshwab, v blízkosti mesta Tragöß, stopäťdesiat kilometrov od Viedne, je tajomné jazero nazývané Grüner See.
Budivé a blúdivé sny v štyroch klapkách, po ktorých nastáva vždy prebudenie. Sny o živote, o kríze, poznaní a o stretnutí so sebou
Perfektná učiteľka, pravá dáma. Vedela odpovedať na každú otázku. Žiaci ju milovali, učiteľom niekedy liezla na nervy pre jej prísnosť a večnú spravodlivosť. Stále vyžadovala pripravenosť na hodinu a dochvíľnosť.
Všetko dookola bolo zasnežené....prsty snehu zanechali za sebou odtlačky bielej romantiky...a nedali sa len tak odfúknuť...
Narodili sme sa blízko seba, vyrastali sme vedľa seba, dospievali sme bok po boku a v dospelosti sa naše cesty rozišli, aby sa raz pretli v súradniciach Elmsfordu.
...nie ako šoféra, ale ako ľadvinky (spolujazdca). Rešpekt, voľnosť, strach a radosť, vášeň, túžba, potreba vzlietnuť.
...a zrazu mierim s Veronikou do Freshtaurantu na obed. Ešte som tam nebola. Vonku je dosť chladno, tak sa naše kroky stávajú čoraz rezkejšie. Vôbec som netušila, že počas jedného výbehu na obed sa dá toho toľko navnímať....
Náhle som cestovala vlakom domov. Lebo okolnosti. Sedela som v kupé, kde som si kúpila miestenku. Nech už to mám teda pohodlnejšie.
Ako to niekto povedal? Boli sme ako slnečnice, ktoré otáčali svoje hlávky stále za slnkom. Ty si slnko, tak prosím, ešte svieť...
Hovorí sa, že pečený holub ešte nikomu z neba nespadol. Predo mňa spadol. Nepečený, nevarený , surový, avšak za sebou ťahal celý svoj holubí príbeh.
Takmer po roku som na ulici bola znenazdajky zase bosá. So zabudnutými pocitmi, ktoré som začala nanovo objavovať aj vnímať. Na bosonohý stav som nebola pripravená. Ísť naboso do ulíc vyžaduje totiž prípravu...
Dňa 17.5.2017 prebiehal vo Freshmarkete krst Makovej knižky, na ktorej sa podieľala spolu s Máriou Abrahámovou aj slovenská pestovateľka maku Gabriela Čechovičová, ktorá je známa prevádzkou Mak z Jarnej.
Len tak si vykračujem. A povedala som si, že budem mať naširoko otvorené oči, uši, ústa, nos a budem sledovať všetko, čo mi príde do zorného poľa a padne rovno na žltú škvrnu.
Blog vznikol na základe spájania videného na ceste a počutého v rádiu na trase Bratislava – Prešov. Oznamy na bilbordoch a hlášky z Filanovej pálenice som poukladala do tohto textu a obsahovo oprela o pokus povedať niečo o láske.
Už druhý deň som predávala punč s kubánskym rumom na Vianočných trhoch v stánku Lions. Bola som tam už od 9.00 hod. a stánok sme zatvárali o 22.00 hod. V priebehu dňa som bola súčasťou mnohých príbehov, stretnutí, smiechu a lásky.
Keď som jedným uchom začula, že sa turistický klub z môjho rodného mesta chystá na Puchatku, napadlo mi, či by som nemohla na tú Puchatku hodiť aj ja jedno oko?
Historky mojich známych o ich obľúbených aj menej obľúbených susedoch som nejako intenzívne neprežívala. Stále som si myslela, že každý susedský horúci koláč vychladne. Až pokým som si z toho koláča nemusela sama odhryznúť.
Tisíce korytnačiek prichádzajú od júna do októbra na Kapverdské ostrovy, aby tam nakládli vajíčka...bola som tam a zažila som to...
Sú veci, ku ktorým sa proste musíte vrátiť...odniekiaľ sa odrazili, alebo vám ich niekto vrátil naspäť...na prepracovanie ...
Zdá sa, že keď sa objaví nejaký problém, potom sa pridá ďalší a ďalší a potom sa už na človeka lepia ako strúhanka na rezeň. Zvyčajne, keď všetko prehrmí, ostanú po problémoch len úsmevné spomienky, ako v tomto príbehu.