Mužov je v školstve málo a keď sa v Rusovskej zborovni Základnej školy objavila nová posila, rýchlo sme o tom vedeli. Čerstvý absolvent Ondrej Struhár dostal tretiakov. Deti okamžite prejavili nadšenie a odvtedy často sedí jeho meno v našej obývačke. Po prvom rodičovskom združení sme viacerí skonštatovali, že pán učiteľ má dobré nápady a popriali sme mu, aby mu jeho entuziazmus vydržal čo najdlhšie.
Počas prvých mesiacov sa jeho prirodzená autorita vznášala nad hlavami detí a s prídavkom humoru, ale aj disciplíny si ich kompletne získal. Matematika ani vybrané slová nebol žiadny strašiak, lebo pán učiteľ mal často k jabĺčku na desiatu pribalené aj nejaké hry, ktorými deti povzbudil k premýšľaniu, ani o tom nevedeli. Od rodičov si okrem iného vyslúžil uznanie aj po návrate zo školy v prírode, aj po zhliadnutí divadelného predstavenia, ktoré sám s deťmi nacvičil a okrem iného aj pred koncom školského roka, keď nám s gitarou na chrbte mával spolu s deťmi na železničnej stanici pri odchode na dvojdňový školský výlet. „Nechajte ich vyspať,“ poradil nám na druhý deň poobede, keď sme si po deti prišli. Boli na túre a večer spievali pri táboráku. Môjmu tretiakovi sa ani za svet nedali zavrieť ústa, ktoré boli až po samý okraj naplnené zážitkami.
Nezabudnem na moment, keď mali deti prvé sväté prijímanie a on sa chcel nenápadne postaviť niekde na kraj. Zbadali ho a s hlasným výkrikom: „Pán učiteľ!“, boli behom sekundy pri ňom. Pokiaľ sa nadšenie z jeho príchodu spokojne hojdalo na kostolných sviečkach, deti ho dojatého a trošku v rozpakoch usadili na čestné miesto. Pre ne to očividne znamenalo veľa...
Chlapec, ktorý hrdo pod oznam v žiackej knižke napíše - Pán učiteľ! Obyčajný človek, ktorý sa má čo učiť od skúsených učiteľov. Ale srdce, ktoré má pre deti, si rozhodne od nikoho požičiavať nemusí.
Náš chlapec učiteľ vymenil rodný Žiar nad Hronom za Bratislavu. Najprv pre štúdium a po skončení sa rozhodol ostať, pretože bolo ťažké opustiť dobrú partiu kamarátov. Prečo nie? Je mladý, nemá sa kam ponáhľať. Ale prečo neutiekol do zahraničia?
OS: Mám rád deti a chcel som si to vyskúšať. Mám kopec nápadov a neľutujem, že som tu. Odkedy som začal učiť, neprestávam sa usmievať.
Čo hovoríte na PF UK v Bratislave?
OS: Mne chýbalo viac praxe na úkor teórie, ktorej bolo zbytočne veľa. Ale kolektív bol super. 40 báb a ja (úsmev). Pôvodne som chcel ísť na FTVŠ - učiteľstvo, zemepis, prijali ma napokon na pedagogickú fakultu a to bola dobrá alternatíva. V druhom ročníku ma to úplne chytilo.
Prečo Rusovce?
OS: Bola to náhoda. Užíval som si posledné prázdniny a desať dní pred začiatkom školského roka som si rozposlal žiadosti do škôl. Učiteľov je málo, nebál som sa, že nič nenájdem. Ale čas bežal a začalo mi prihárať. Zobral som miesto v Lamači a ospravedlnil sa ostatným školám, ktoré by ma prijali, no išiel som sa ešte pozrieť do Rusoviec. Jedným z kľúčových momentov, ktoré ma okamžite oslovili, bola freska na chodbe školy, pripomenulo mi to pár miest v Barcelone - mojej srdcovke, kde som prázdninoval. Cítil som sa tam dobre a to rozhodlo. Okrem toho, kolektív je tu tento rok super. Oproti vlaňajšku pribudlo viac mladých učiteľov a je to také vyrovnané. Verím, že si máme navzájom čo odovzdať. Starší svoje skúsenosti nám a my našu energiu a nové nápady im. Fungujeme výborne.
Je povolanie učiteľa náročné?
OS: Nuž decká dajú zabrať, sú živé a tak striedam činnosti, aby som udržal ich pozornosť. Často improvizujem a beriem si nápady od nich. Majú skvelé nápady, ktoré viem použiť na oživenie hodiny a oni potom s nadšením spolupracujú. Rusovce okrem toho ponúkajú peknú prírodu, čiže hocikedy, keď je pekné počasie máme napríklad slovenčinu v parku, kde si cestou opakujeme vybrané slová. Všetko sa dá!
Máte čas si oddýchnuť? Predsa sa treba pripraviť na ďalší deň!
OS: Veru sú také dni, keď prídem do bytu a kamaráti na mňa spustia, tak im poviem, že potrebujem chvíľku ticha (smiech) a potom frčím ďalej. Niekedy mi príprava trvá dlhšie, inokedy kratšie. Viem, že keď budem učiť viac rokov, čas prípravy sa skráti. Ale aj teraz si hovorím, či sa poriadne pripraviť a byť smutný, alebo si oddýchnuť a byť veselý?
Ako vychádzate s rodičmi detí?
OS: Povedal by som, že prelomová bola škola v prírode. Decká prišli spokojné a vtedy som pocítil takú dôveru od rodičov, že som síce mladý, ale zvládli sme to všetko. Mám fakt skvelú triedu! Skvelé deti, ale aj rodičov (úsmev).
Je to len môj pocit, alebo sa dievčatá začali maľovať už v siedmej triede?
OS: Keby v siedmej, už v piatej!
To nemyslíte vážne? Ja som to mala od rodičov dovolené až kdesi ku koncu strednej školy!
OS: Je to celé posunuté, reklamy, trendy, dievčatá sa chcú páčiť...
Hm, musíte si asi dávať pozor. Zaľúbila sa do Vás nejaká žiačka?
OS: Neviem, ale dávam si na to veľký pozor. Veď napríklad, keď som mal telocvik so siedmačkami a trénovali sme preskok cez kozu, ani raz som sa žiadnej nedotkol!
Cez prázdniny kolovala medzi rodičmi správa, že sa nevrátite...
OS: Dal som deťom sľub, že ich budem učiť aj tento rok, nemohol by som to urobiť! Ja sľuby plním!
x x x
Je naozaj taký obľúbený učiteľ, ako sa to o ňom roznieslo medzi rodičmi? Opýtala som sa detí, ktoré učí svoj druhý a ich štvrtý rok.
Aké má pán učiteľ dobré a aké zlé vlastnosti?
- Je aktívny, dobrý, múdry, má super hlas, je elegantný, má rád deti, je humorný - to hej.
- Niekedy je trochu nespravodlivý, kričí. (to deti nemajú rady).
Čo má najradšej?
- Nás, svoju rodinu, šport, Majku (frajerka, teda deti hovoria, že je...).
Aké má obľúbené slovo, alebo vetu?
- Máme nejaký vtip na ráno?
- Ideme sa učiť.
- Ticho!
- Kamaráti.
- Fung fu majstri.
Čoho sa boji?
- Bojí sa o rodinu a o kamarátov, ničoho, pavúka a pani riaditeľky...
Čo iné by mohol robiť, keby nebol učiteľ?
- Behať von s kamarátmi.
- Mohol by byť slávny športovec, šofér autobusu, novinár, fotograf, čo chodí po svete, alebo aj kráľ.
Čo sa naučil do vás?
- Že všetko sa dá.
- Každému sa venovať.
- Minihovadiny.
- Ako sa má kresliť.
Zdá sa, že štart má rozbehnutý dobre a ako sám povedal, odkedy učí, chodí s úsmevom. On dáva učebné lekcie deťom a deti zas také malé do života jemu. Prajem mu, nech mu ten mladícky ohník horí čo najdlhšie a nech sa nenechá odradiť prekážkami, ktoré ho v školstve čakajú. Koniec koncov, mal by to zvládnuť, veď Fung fu majstri zo 4.A predsa povedali, že keby nebol učiteľ, mohol by byť slávny športovec!
