"Ženy sú úplná záhada", povedal Stephen Hawking. Mal pravdu... Zoznam autorových rubrík: Jeden človek, Zlodejka, Takto to vidím ja, Volá Vierka, Prázdniny na dedine, Moja Austrália, Smiech vo vreci, Nezaradené
„Zajtra vám to dovezieme,“ povedal známy mužský hlas v telefóne. Vierke sa v tom momente otvorili dvere a v kine nedávnej minulosti začali premietať povedomý film.
Neskoro večer mi prišla sms. Vierka musela volať políciu...
Napísal mi a tak som sa stala súčasťou neznámej rodiny, ktorá si prežila niečo podobné, ako tá Vierkina. Čitateľa som nazvala Marián, lebo prvý email od neho mi prišiel v deň, keď sa v kalendári písala Mária. Poslal mi svoje plné meno a aj miesto, kde žije. Po dohode s ním Vám prinášam pohľad muža, ktorý sa našiel vo Vierkinom exmanželovi.
Vierka dlho nevolala a tak som sa ozvala ja. Stretli sme sa. Urobila mi kávu. Bolo to také rozpačité, lebo sme boli v dome, od ktorého už čoskoro nebude mať kľúč.
Po vynesení rozsudku išla Vierka do práce. Sadla si a prvé, čo jej napadlo bolo presne to, čo rybám vo filme Hľadá sa Nemo, keď sa im konečne podarilo utiecť z akvária v igelitových vreckách. Hojdali sa na hladine mora a povedali: „ Čo teraz?“
Vypočujte si rozsudok v mene Slovenskej republiky!
Dnes mi nečakane zavolala.......Bol to našťastie ďalší z telefonátov, lebo keď nevolá nie je to dobré znamenie. Vierka sa raz do telefónu smeje, potom plače alebo hovorí, že to nezvládne, lebo je to strašne ťažké. Emócie ju obracajú z každej strany. Pohadzujú si ju, ako lietajúci tanier. S odstupom času však pochopila, že ju tie emócie, akási vnútorná riadiaca stanica jej vlastného bytia, pripravovali na ťažký boj, ktorý keby nezvládla, padla by na zem a on by si na ňu ešte odpľul. Chudera! Boj pokračuje...
Dnes mi nečakane zavolala. Myslím, že som pripravená o tom hovoriť. Bola to Vierka. Dohodli sme sa, že sa ešte pár krát zhlboka nadýchne a ja si medzitým zahrejem pero. Poďme na to, Vierka, spolu to zvládneme...
Vierka sa nevolá Vierka, ale je to moja kamarátka. Vyrastali sme spolu, po skončení strednej školy sa naše cesty rozdelili, ale nie natoľko, aby sme nemali čas sa stretnúť a poklebetiť. Dostala pár faciek od života. To sa tak hovorí. Ona ich dostala od ľudí. Jedného dňa sa rozhovorila a ona mi vlastne dala návrh, že mi to všetko porozpráva a ja to budem premieňať na písmená. Nebude to ľahké čítanie, napriek tomu povedala, že vie, že nie je sama s podobným osudom. Chce však, aby sa s tým niečo robilo a aby boli ľudia všímavejší. Ona bola vždy tá, ktorá chcela meniť svet. Ľudská. Príliš dobrá či len naivná? Možno... V rubrike- Volá Vierka- to bude o nej.
