Keď som zjedla Donaldovu žemľu po prvý krát v živote, hovorím si, to je žúžo! Amerika k nám prišla! Hovädziu fašírku som zapila bublinkou z fľaše s vlnkou a poháriky v ústach sa nestačili čudovať. Chuť, ktorej sa dá ľahko podľahnúť. Útok na dieťa veľmi jednoduchý. Vyskúšať? Fajn, prečo nie? Podľahnúť a nechcieť piť čistú vodu? Vlnobitie splnilo svoj účel! A keď sa k chutnej výprave pridá sáčok s čipsami, prístav ľudského tela sa ani spoza plota chutného nedeľného obeda nepodobá na zdravú vitamínovú záhradku.
Viniť školské bufety za pribúdajúce kilá našich detí je povrchné. Ak dieťa chce a rodič mu na to dá peniaze, nezdravé potraviny či sladkosti si kúpi v hociktorých potravinách. Zavrieť školský bufet? U nás v škole bufet nie je, ale aj tak rok čo rok pozorujem pribúdanie detí s nadváhou.
Zlepšiť stravu ponúkanú deťom v školských jedálňach? Ministerstvo školstva odobrilo stravnú jednotku aj normy, ktoré sa musia dodržiavať. Ale sú školské bufety a školské jedálne zodpovedné za tučnejúci národ? Porozmýšľajte, čo kupujete domov svojím deťom a čo jete vy? Sortiment v obchodoch s potravinami je veľký, kvalita otázna. Kupujeme, vyhadzujeme. Neraz som videla zamestnancov reťazcov vyhadzovať potraviny po záruke, tie potom ľudia vyťahovali zo smetných košov. Neraz vidím popri chodníku vedúcemu ku škole odhodené ovocie, ktoré deti dostali k obedu...
Nie škola, my - rodičia sme zodpovední za to, čo naše deti jedia. Do určitého veku si dajú dokonca povedať. Zabudli ste, ako ste robili s lyžičkou lietadlo, len aby to malé otvorilo ústa a šup tam s kašou zo zeleniny, postrúhať jabĺčko, dať ochutnať prvú lakotu. Áno, dať im zo všetkého, treba jesť všetko, ale s mierou. Ak dieťa naučíme nezdravo sa stravovať, v dospelosti to pravdepodobne nebude inak. Dni idú rýchlo, týždeň za týždňom prebzučia a z vašej neposednej včielky sa zrazu stane posedný čmeliak, ktorého zaujíma len blikajúca obrazovka a obsah sáčka.
Denne vidím mamičky či ockov s uchom zapchatým mobilom priviesť školáka na vyučovanie. Rýchle ahoj, ako bonus pusa a rozhovor s mobilom pokračuje. Nestihli urobiť desiatu, dajú dieťaťu drobné a kúp si, žiačik, niečo dobré v bufete. Kúpi si, aj na nápoj s vlnkou vyjde a cez prestávku to „niečo“ nedočkavo rozbalí s lahodným pocitom uspokojenia. Aj Hanka vedľa si rozbalí svoju desiatu od maminky. Rožok s maslom, reďkovka, keksík, k tomu čaj v termoske. Z desiatovej krabičky jej ešte čosi vypadne: „Ľúbim Ťa!“, priložila lístok maminka a Hanku tie slová zohriali oveľa viac, ako cukor v plaste.
Aké sme, dnešné mamy? Budú naše deti spomínať s úsmevom na to, čo sme im chystali na desiaty? Ja si pamätám, ako to u nás na stole šušťalo desiatovými sáčkami. Zjedla som všetko, okrem chleba s praženicou... A čo ste mávali na desiatu v škole vy? Spýtala som sa blogerov*, čo mával prezident SR, či prezident Obama sa dočítate a možno ani nie ** a čo riaditelia ZŠ ***. Ďakujem všetkým, ktorí sa mi ozvali, pozdravujem Vás, ktorých som neoslovila, nebolo to úmyselne, pokojne sa pripojte do diskusie a poprosím riaditeľov škôl, aby si skontrolovali emailovú adresu školy, veľa z nich je neplatných.
Zdravostravovateľom by meno Igor Bukovský nemalo byť neznáme. Obsahovala už vtedy jeho desiata nejaký návod na prežitie pre žiaka?
IB: Jeden spolužiak pravidelne nosil do školy chlieb s maslom a horčicou, lebo
mu to vraj chutilo - to bola najkurióznejšia desiata, akú som videl.
Tie moje boli také obyčajné - vtedy som ešte o zdravom stravovaní nevedel
nič :-)
Zdá sa, že nebola položená ešte jedna otázka. Tak teda:Čo ste mávali na desiatu Vy, milí naši čitatelia a diskutéri? Rozbaľte svoje diskutérske sáčky a podeľte sa s desiatou, určite ste tak robili aj v škole...
* Klára Vŕbová: na základke to bol krajec chleba s maslom a paprikou/ s drožďovou alebo rybacou pomazánkou od mamky. k tomu jablko. veľmi výnimočne som mala kúsok makovníka. Keď som chodila na strednú školu, desiatu som si zväčša robila ja a pridŕžala som sa nadobudnutých zvykov. no pamätám si aj na také, že som si počas cesty do školy kupovala len jeden rožok a k tomu pór, ktorý som len tak z chutí chrúmala a jeho vôňou som terorizovala nejaký ten čas spolužiakov aj profesorov :).
Andreas Kreutz: Ak si dobre pamätám, mama mi robila lepeňáky, čiže krajec chleba / niečo / krajec chleba. Zabalené do servítky a do mikroténového sáčku.
Pavol Bulla: Klasicky - nejaký chlebík s maslom, šunkou a paprikou, či rajčinou. K tomu ovocie. A keď bolo aktuálne po zabíjačke u babky, tak som si nosil klobásu. Sem-tam tiež nejaký keksík.
Samo Marec: Najprv som v škole dostával mliečnu - ako všetci. Lenže ochutené mlieko bolo v nepraktických umelých sáčkoch, ktoré sa vždy pri otváraní roztrhali a my sme sa polievali, tak sa to rýchlo skončilo. Potom som nosieval množstvo vecí, ktoré som nikdy nezjedol - väčšinou chlieb buď s lekvárom, syrom alebo salámou a nejaké ovocie. Väčšinou mandarínky. A povinné jazdy ako chlieb vo vajíčku.
Angelika Horňáková: Na desiatu v škole som mávala chlebík a čo dúm dal. Väčšinou to bol chlebík s maslom, paprikou, salámkou, alebo šunkou. Nesmelo chýbať jabĺčko a nejaká sladkosť. Za našich čias- horalka. Ale často krát, najmä po nedeli to bol poriadny rezeň medzi krajcami chleba, či klobásky a slaninka. Pár rokov som navštevovala aj školskú jedáleň, a tam sme mali kakao a lekvárovú taštičku, rohlík, či bielu kávu, teplý čajík s pečivom... Všetko vždy čerstvé a voňajúce. Nepoznali sme slovo diéta, delili sme sa o desiaty, podľa chutí...Myslím si, že sme jedli zdravo a bez obáv, bezo zvyšku. V košoch ste teda desiaty nevideli, pretože sa vždy našiel niekto, kto vám rád pomohol dojesť.
Tomáš Paulech: V očiach mojich detí doba, kedy som ja chodil do ZŠ tesne nadväzuje na vyhynutie dinosaurov, preto sa aj spomienky na detaily (ako forma desiaty) obmedzujú na niekoľko útržkov. Čo mi pamäť siaha, vždy som bol zásobený desiatou z domu vďaka obetavosti mojej maminy. Zároveň na škole ale boli aj mliečne desiaty, ktorých som sa zúčastňoval. Mlieko, puding, jogurt, krupicovú kašu, maslový chlieb a podobne mám rád, dokonca mi nevadila povestná "šupka" na hladine odstáteho mlieka, ktorú majú mnohí z tých čias zapísanú ako traumu. To som dokonca ešte ani nevedel, že je to prirodzený prejav kvalitného živého mlieka. Bolo to dlho pred érou bielej vody v tetrapakových krabiciach, ktoré neskysne, ale zhnije. Vtedy sa o intolerancii laktózy, ani o "Éčkach" v potravinách nehovorilo. Jednou vetou teda moje spomienky na desiaty a ZŠ celkovo sú vcelku príjemné, hoci ich nezostalo veľa.
Miroslav Ferkl: Na desiatu som mával zvyčajne preložený chlebík so salámou, papričkou, vodu z vodovodu (často netiekol), ak mi pripravila mama, keďže sme mávali "družinu s tetou z Alma Aty", mávali sme desiatu aj olovrant, zvyčajne chleba s nátierkou a malinovku...
Skutočne fajnové desiate sme mávali na strednej, služba doniesla každému pol litra dobrého mlieka vo fľaške s alumíniovým vrchnákom (často bol zber aj na tento kov) a počet rožkov, ktorý sme si objednali, boli fakt chrumkavé!!! Bufet sme mali tiež, ale väčšinou nám toto stačilo!
Jan Pražák: Do školy jsem chodil v 60. létech minulého století. Tehdy jsme neměli možnost si tam něco koupit, jen občas bývala takzvaná mléčná akce, v níž děti, jejichž rodiče si to přáli a předplatili, dostávali o velké přestávce sklenici mléka, myslím, že to bylo čtvrt litru. Takže mě svačinou vybavovali rodiče a bylo to různé. Někdy jablko, jindy třeba kousek koláče, když se zrovna peklo, případně chleba s máslem. To bylo na prvním stupni, tedy od 1. do 5. třídy. Pak už jsem svačiny odmítal, mezi kluky se to bralo tak nějak "paďoursky" a moji rodiče to respektovali. Ale nevadilo to, měli jsme na tu dobu vcelku dobrou školní jídelnu, kam se chodilo na oběd.
Jiří Ščobák: ...chleba s máslem a vajíčko natvrdo.
Lucia Rosiarová: Čo sa týka zloženia mojej desiaty, úplne presne si už nespomínam, ale vždy to bolo biele pečivo buď so šunkou, syrom, nátierkou alebo niečo podobné. Takmer každý deň som mávala jogurt, menej ovocie. A vždy čaj. Posledné dva roky na ZŠ som si skoro stále kupovala desiaty v školskom bufete, tam boli bagety a sladké buchty. No nič zdravé :)
Vtedy som ale nevedela, že to zdravé nie je, nebol internet tak ako dnes, kde si môžeš všetko o zdraví a zdravom stravovaní nájsť a prečítať. Aj preto mám teraz cca o 10kg menej ako v prvom ročníku na strednej ;)
Martina Rúčková: Chodila som na Osemročné gymnázium Trebišovská 12. Desiatu mi prvé roky robievala mama, klasický chlieb alebo rožok s maslom a šunkou a sladký ovocný čaj. Ale inak bol na Trebišovskej skvelý bufet s úžasnou pani bufetárkou Evou, ktorá bola vďaka svojej večne dobrej nálade najobľúbenejším človekom na gymnáziu. Tam sme si na desiatu chodili kupovať čerstvé pekárenské výrobky a mojím favoritom bol langoš :) Kupovali sme si tam inak všetko: cukríky, malinovky, veď škola bývala aj do tretej a od obeda mozog potrebuje svoju dávku cukru. V sortimente boli aj zošity, výkresy, perá a ďalšie školské pomôcky, ktoré nám mnohokrát zachránili krk. Všetci bývalí študenti, ktorí chodia navštíviť po rokoch "Trebišku", si to najprv zamieria do bufetu.
Ondej Šinko: Mával som klasiku, chleba s maslom a šunkou. Niekedy sa trebalo tváriť, že zdravá výživa, tak potom bolo aj jablko.
Magda Kotulová: Na desiatu som väčšinou nemávala nič, lebo sme rodina boli materiálne na tom slabo. Ak som mala niečo na desiatu, tak to bolo ovocie /jablko, hruška/. Iní moji spolužiaci v tom čase, keď som chodila na strednú školu, nosievali chlieb s cibuľou a masťou, s bryndzou, chlieb so salámou... Sladkosti nemávali...
Chodila som do školy v dobe, keď bývali pre žiakov rôzne mliečne akcie na desiatu: kakao s rožkom, mlieko s rožkom. Ako žiaci sme to vždy radostne uvítali...
Žaneta Morovská: Moje desiaty v škole bývali veľmi rôznorodé a vždy boli predmetom závisti spolužiakov hahaha. Pripravovala mi ich mamka a tá rada experimentovala. To znamená, že takmer nikdy som nemala na desiatu len rožok s maslom a šunkou. Vždy tam bola nejaká zelenina, šalát, kúsok rukoly. Alebo mi robila rôzne pomazánky - tuniakové, bryndzové, vajíčkové, tvarohové...Dávala si záležať aj na výbere pečiva, ak nenapiekla domáci chlebík, tak vyslala do potravín ocka, a ten už vedel, že keď pečivo tak len grahamový rožok alebo iné celozrnné záležitosti. Popravde, stredoškolské časy mi chýbajú aj kvôli týmto mamkiným desiatam. Na výške mi ich nemá kto robiť, samej sa mi nechce, a aj keď si to spravím, nikdy to nechutí tak ako mamkina desiata.
** Andrej Kiska, prezident SR: Ďakujeme za Váš e-mail. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky sa bude Vaším podnetom zaoberať.
Ak ste v e-maili neuviedli svoju korešpondenčnú adresu, napíšte nám ju prosím, inak Vám nebudeme môcť odpoveď zaslať poštou.
Kancelária prezidenta SR
P.O.Box 128
Štefánikova 2
810 00 Bratislava
Barack Obama, prezident USA: tiež mi prišiel upokojujúci email z Bieleho domu a mojou otázkou sa zaoberajú už dva týždne. Teším sa, je to dobrý pocit, že na mňa tak dlho myslia...
Tony Abbott, Austrálsky predseda vlády: upokojujúci email s poďakovaním, že som sa na nich obrátila, odpoveď je na ceste.
Angela Merkel, Nemecká kancelárka: upokojujúci email. Keď dorazí slovná desiata, dopíšem to...
*** Mgr. Zuzana Sedláčeková, ZŠ SSV, Banská Bystrica: Bufet na škole nemáme, máme len automaty na nápoje (len pre žiakov - kakao, čaj,..), ako aj automat na mliečka. My na škole nepodporujeme sladkosti a o tom, či to jedia deti sú zodpovední rodičia.
Mgr. Iveta Mikšíková, ZŠ pri Kríži, Bratislava: Školský bufet nemáme a ani nám nechýba. V škole deťom poskytujeme desiaty v školskej jedálni a sú obľúbené.
...týmto by som sa chcela poďakovať malému počtu riaditeliek základnej školy, ktoré si našli čas a odpísali mi. Oslovila som okolo 50 riaditeľov ZŠ z celej republiky... Veľa emailov zo škôl sa mi vrátilo, vraj "chybná adresa"...
