Bosými nohami v čerstvo zobudenej tráve, rozospatými očami v korune starej slivky. U susedov sa rozšteká pes a spoza domu vybehne ryšavá mačka, ktorej sa znova podarilo ho vytočiť. Kakao na lavičke a ešte teplý chlieb s maslom naznačujú, že deň bude krásny. Štrngot zvončeka na bicykli, spokojná bábika v kočíku, veselá rečňovanka pri skákaní cez švihadlo.
Naháňačka, skrývačka, stádo zvoniacich oviec a ozrutných kráv. Poobedná siesta pri koláči a čaji, rodičia v záhrade okopávajú hriadky so zeleninou. Som už dosť veľká na to, aby som rozoznala mrkvu od buriny a nevytrhla ju?
Konáre jablone sú ku mne o čosi bližšie ako vlani a ja nemám problém v jej náručí stráviť celé hodiny. Zbožňujem jej nehotové plody, také trpké a kyslé, vždy ma z nich zmrští. Každý rok ich vyskúšam a jabloň sa potom rozosmeje, až jej ide puknúť jediná noha, ktorá ju vládze držať. Pochválim ju a ona sa potom začervená jablkami.
Voda v potoku je chladná iba chvíľku. Špliechanie, šantenie, brodenie sa hore a dolu a naše neustále pohybujúce sa telíčka ju na chvíľku pomýlia a nevie, kadiaľ má tiecť. Má to rada. Vždy v lete, keď máme prísť pripraví kamene, aby sme mali z čoho stavať hrádze.
Zo záhrady sa ozve harmonika a spev. Necháme potok ticho putovať a posadáme si okolo ohniska, ktoré nás príjemne zahreje. Zemiaky z pahreby, poriadne čierne, sa nechajú pohadzovať medzi rukami. Ešte trochu posoliť a tá najchutnejšia večera je na svete. Spoločná chvíľka na deke, keď aj posledná sliepka zavrela svoj zobák a svrčky môžu rozohrať svoje sláčiky. Večer si ľahnem unavená do perín, voňavých od slnka. Zas ma nikto nevidel, ako si poťahujem zo stebla suchej trávy mysliac si, že som strašne dospelá. A to mi vyčarilo na tvári úsmev.
Najlepšie prázdniny na svete!
