Myslela, že iba spí

V obývačke, netrpezlivo sedím v kresle čakajúc kamarátku-mamičku, kým dokončí výchovnú scénku.Nestíham ani dokončiť svoje myšlienky a už vo dverách vykukujú šibalské ešte červené očká od plaču tohto malého stvorenia. A za ňou ona , vôňa kávy oznamovala jej príchod.Sadla si oproti mne,vyložila nohy,nemusela mi vôbec zdôrazňovať ako sa na túto časť dňa tešila. Na chvíľku sa zastaviť na "kus" reči pri dobrej káve.Nestihli sme prehodiť sotva pár viet a už z nich boli znova najlepšie kamarátky.Natálka ťahala mamu za vlasy, nevadilo jej to , smiala sa spolu s ňou , šteklila bozkami.O pár dní ... vykračujú rúčka v ruke spolu z domu k autu, berie Natálku na zmrzlinu do mesta. Pustia si hudbu aby im bolo cestou veselšie, priam klasická snímka z rodinného filmu.Smutné je že táto rozprávka končí hneď za zákrutou. Priamo na nich sa rútil 21-ročný chlapec.Počuť len silný náraz a škrípanie gúm.Každý z nás by dokázal nezmyselne dupnúť na plyn a odignorovať predpisy, no niekto tomu hovorí frajerina. Má to jeden "háčik", daň z tejto frajeriny sa platí ľudskými životmi.Vidím tú scénu ešte dnes...spomalené video matky s dcérkou ako uzatvárajú prímerie svojím špeciálnym spôsobom, ťahaním za vlasy a šteklivými bozkami.No teraz 8-ročné dievčatko je svedkom ako jej mama umiera pred očami. Malá Natálka si bude celý život pamätať ako volala v šoku svoju mamku, ktorá jej už nemohla odpovedať na jej volanie. Myslela, že iba spí.Na mieste mrtvá matka, manželka, priateľka zaplatila daň jedného frajera na cestách. V naších myšlienkach sme plní hnevu, pýtame sa Boha prečo také niečo dopustil.Často krát zabúdame, že máme slobodnú vôľu, ktorou sa každý deň rozhodujeme ako budeme konať.