Električka V2006

Dnes večer sa udejú tie veci. Hm. Ešte je ráno, električka V2006, krv tečúca z rany bolesť v duši a krivda zloba nenávisť a sneh a víchor a roztopené ľady, plachetnica na krásnom modrom Dunaji, modrá obloha zabudnuté sny aj ciele a stratené ilúzie... nič z toho!Vtáky neprestali krúžiť nad strojom. Z tajomného lesa počuť strašidelné zvuky. Ale možno sú to nie vlci, ktovie..., možno je to ten nešťastník, ktorému odišli jeho blízki a kričí a narieka...Tehlové stavby sa mihajú popred okná elektrického stroja, blíži sa zastávka niekto máva rukami niekto hľadí s nádejou možno ho niekto zastaví, veľmi veľa ľudí chce nastúpiť. A vystupovať? Nikto nechce vystupovať? Och, nikto okrem mňa. Som pritlačený k tej mase odsúdenej k cestovaniu v tom priestore a čase, v tej električke V2006. Tak teda zbohom sloboda ducha! Je napísané v novinách. Že zajtra bude zamračené a predseda vlády je klamár a ten bývalý bol objekt veľkej vášne žien so zlatom a diamantom a hyena z kúta všetko pozoruje...A ten v siedmom rade, ten čo ešte pred malou chvíľou zatínal päste, ten teraz silno chrápe. A možno sníva ten stále sa opakujúci sen všetkých ľudí dobrej vôle. Sen o električke s voľnými miestami pre každého, vykúrenej v zime a s veľkými otvorenými oknami v letné horúce dni, o električke, ktorá chodí presne rýchlo a bezpečne... A stále. Tá hyena! A vtáky krúžiace nad nami!Večer odovzdáme svoje dary. Večer opakujúci sa neopakovateľný, stále sa vracajúci a odchádzajúci..., aj v spomienkach. V spomienkach na otca na matku...Len či sa dostaneme z tej električky V2006?