*Prišiel si sem - na sever Slovenska - zarobiť groš, prišiel si s priateľmi od muziky, prišiel si spoznať možno najkrajší kút v šírom svete, a stretnúť niekoho, s kým prežiješ celý život.*Zvykne sa u nás hovorievať, že najkrajšie dievčatá sú na Slovensku. Ale úplne najkrajšie sú určite-určite na Orave. Podľa mňa. Pretože, keď má niekto manželku zo Zemplínu, určite nedá dopustiť na dievky odtade. Určite určite. No a veď jasná vec, že Tam sú tiež krásne devy. Tam sme chodievali cez letné prázdniny. Na Vinné jazero, na Šíravu. Videl som. Aj na Detve sú krásavice, tam sme raz veľmi dávno boli s bratom na výlete. V starom zrube honosne nazývanom drevenica. Aj na Korimove sme boli s rodičmi a s bratmi..., nádherné žienky v krojoch..., aj v Tatrách, Vysokých i v Nízkych, i tam..., tiež v okolí Martina aj v Revúcej a..., aj na Záhorí, tam sú - páni moji!- baby. Nádhera. Ale Orava..., aj Martin Benka to vedel... Prišli sme na Oravskú priehradu hrať. Do tanca a pre zábavu. V krčme nazývanej Dancing. Dovolenkárom, turistom, výletníkom a pocestným. No aké šťastie, že nielen im. Domáce dievčatá, ktoré brigádne pracovali na priehrade v stánkoch s rýchlim občerstvením a s oravskými korbáčikmi, s pohľadnicami a s vínom, s Tatrankami aj Horalkami, prišli tiež pozrieť. A keď disc jockey Marek pustil jednu z tých mnohých odrhovačiek toho času, neodolal som kráse jednej z nich a pozval som ju do tanca. Ale to nebola ešte ona. ONA prišla až na druhý deň. A už nikdy neodišla.*Trochu som ten článoček zmenil, resp. zmazal som niečo, pretože som si uvedomil, že by si mohol niekto niečo nesprávne vysvetľiť. Tu je pôvodný text:OravaKrásny deň sa počas cestovania nebadane zmenil na nádherný večer, dvere autobusu sa otvorili..., vystupovať! Orava, 1.7. 1978*Prišiel si sem - na sever Slovenska - zarobiť groš, prišiel si s priateľmi od muziky, prišiel si spoznať možno najkrajší kút v šírom svete, a stretnúť niekoho, s kým prežiješ celý život.*Zvykne sa u nás hovorievať, že najkrajšie dievčatá sú na Slovensku. Ale úplne najkrajšie sú určite-určite na Orave. Podľa mňa. Pretože, keď má niekto manželku zo Zemplínu, určite nedá dopustiť na dievky odtade. Určite určite. No a veď jasná vec, že Tam sú tiež krásne devy. Tam sme chodievali cez letné prázdniny. Na Vinné jazero, na Šíravu. Videl som. Aj na Detve sú krásavice, tam sme raz veľmi dávno boli s bratom na výlete. V starom zrube honosne nazývanom drevenica. Aj na Korimove sme boli s rodičmi a s bratmi..., nádherné žienky v krojoch..., aj v Tatrách, Vysokých i v Nízkych, i tam..., tiež v okolí Martina aj v Revúcej a..., aj na Záhorí, tam sú - páni moji!- baby. Nádhera. Ale Orava..., aj Martin Benka to vedel... Prišli sme na Oravskú priehradu hrať. Do tanca a pre zábavu. V krčme nazývanej Dancing. Dovolenkárom, turistom, výletníkom a pocestným. No aké šťastie, že nielen im. Domáce dievčatá, ktoré brigádne pracovali na priehrade v stánkoch s rýchlim občerstvením a s oravskými korbáčikmi, s pohľadnicami a s vínom, s Tatrankami aj Horalkami, prišli tiež pozrieť. A keď disc jockey Marek pustil jednu z tých mnohých odrhovačiek toho času, neodolal som kráse jednej z nich a pozval som ju do tanca. Ale to nebola ešte ona. ONA prišla až na druhý deň. A už nikdy neodišla.Iba sem-tam. Na skok odbehla. Ale vrátila sa. Vždy sa vracia. Aj ja sa na Oravu vraciam. Rád. A nielen v spomienkach.
