Óda na radosť

A právom je Beethoven zaraďovaný medzi najväčších skladateľov všetkých čias!...pretože Beethoven písal nielen rukou poháňanou racionálnym uvažovaním, ale aj srdcom, dušou, citom. Neobzeral sa pri tom často krát ani na možnosti (či dokonca až nemožnosti) prevedenia, komponoval tak, ako to vo svojom vnútri počul. A počuť mohol naozaj iba vo svojom vnútri. Napriek ťažkej sluchovej chorobe a neskôr úplnej hluchote komponoval také nesmrteľné diela akými sú piata symfónia c moll, op. 67, tzv. Osudová, alebo už spomenutá deviata d moll, op. 125, ale aj vokálna kompozícia Missa solemnis D dur, op. 123, klavírne koncerty G dur, op. 58, Es dur, op. 73, klavírna skladba Appassinata, slávna Sonáta mesačného svitu, a dokonca aj prostá klavírna skladbička Pre Elišku, ktorá bude hlavne pre začínajúcich klaviristov vždy atraktívna. O Beethovenovom živote sa ešte veľa nevie. Poďakovať sa za to môžeme jeho životopiscovi Schindlerovi, ktorý veľa zamlčal, zámerne zničil mnoho dokumentov, a niektoré dokonca sfalšoval. Čo ho k tomu viedlo? Na to je v tejto chvíli ťažko odpovedať. Raz sa to možno dozvieme. Beethovenovi, ani jeho dielu však Schindlerove dezinformácie neuškodili. Jeho dielo je nesmrteľné. A Óda na radosť je „evanjelium lásky, radosti a viery“ (Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby).