Stretol som Jimiho

„Hi Jimi! How are you?“„Ahoj. Mám sa fajn. A Ty? Ako to ide?“„Ďakujem, práve úplne fantasticky. Môžem sa predstaviť? Andrej. Nemohol by som ti dať niekoľko otázok? Pre čitateľov blogu.sme.sk.“„OK, pýtaj sa.“„Jimi, to že si sa narodil v Seattli niekedy v roku 1942 (27. november), to si štebotajú aj noty uložené na drôtoch vysokého napätia. Ale prečo ti otec zmenil meno a z Johna Allena Hendrixa sa stal James Marshall Hendrix?“„Vlastne ani neviem, foter začínal nový život, hehe. A keď bol tatko na vojne, moja mama sa vraj priatelila s nejakým Johnom.“„Videl som fotografiu tvojej mamy, bola nádherná. Takže máš v sebe aj krv indiánov kmeňa Cherokeejjov. A ako to bolo s menom Jimmi s dvoma m a s kratším Jimi?“„Aha. No, v Amerike je veľmi veľa Hendrixov, aj Jimmi Hendrixov je celá kopa. Ale Jimi bude len jeden.“ (Smiech)„Jasné. A aké boli tvoje hudobné začiatky?“„Úplne najskôr som tuším fúkal do nejakej harmoniky. Pozri na tú babu! To je kus!“„Dal by si si povedať, že? Tak ústna harmonika?“„No..., aj na husle som hral a neskôr foter Al privliekol domov staré otrepané ukulele s jednou strunou. Na ňom som hrával a bol som pri tom veľmi šťastný. A neskôr, keď sme sa presťahovali, tak som chodil hrávať k susedovi. Mal gitaru, ktorú mi otec potom aj kúpil.“„Jimi, prosím Ťa, čo Ťa priviedlo k tomu, aby si sa dobrovoľne prihlásil do armády a stal sa parašutistom?“ „Aby si to pochopil, musel by si byť rodený Američan. Ale aj tak som veľmi skoro zistil, že to bol omyl. Odkiaľ si?“„Zo Slovenska“.„Aha.“„Bývalé Československo.“„Československo? Jolana. Mal som v rukách. Dobrá gitara.“ „V tom puzdre máš čo?“„Stratocaster.“„Biely?“„Biely ako sneh.“„V knihe od Tony Browna Jimi Hendrix – jeho život, lásky a hudba, je k vojenskému obdobiu niečo napísané. Môžem to použiť v článku?“„Jasné. Pozri sa, tá babka ma privedie do šialenstva.“*Jimi Hndrix: „No... prvý zoskok je niečo neskutočné, viete... sedíte v tom lietadle, niektorí predtým nikdy neleteli, niektorí zvracajú – viete, na to je tam to veľké vedro, tá nádoba na odpadky v strede lietadla, no – je to super. A zo začiatku to lietadlo reve a vrrrrrrčí a skáče a vy vidíte, ako všade okolo vás poskakujú uvoľnené nity, a vravíte si: ,Čo tu preboha robím?, Viete, začali sme zoskakovať od tretieho odo dverí. Pozoroval som ich a kričal ,Hurá!, Na zlomok sekundy mi napadlo, že som sa určite zbláznil, ale potom to náhle zmizlo. Je to takmer ako úplná prázdnota, akoby ste chceli plakať a smiať sa zároveň, a poklepať seržantovi na rameno a povedať mu: ,Ha-ha, kto je tento srandista, čo chce byť seržantom?, Ale viete, celý čas si pritom v duchu vravíte: ,Čo tu vlastne, dofrasa, robím?, A o chvíľu ste už pri dverách a potom ucítite ten náraz vzduchu a ste hore a potom už nie je nič len uááááááá! Bolo to veľmi, veľmi... viete, ako keď padáte vo sne. Je to veľmi intímny zážitok, pretože keď je človek tam hore, všetko je také tiché, jediné, čo počujete, je vietor, ssssss – viete, sviští vám okolo uší. Tam hore je každý úplne sám, odkázaný len a len na seba – môžete si tam robiť, čo len chcete, šepkať alebo revať z celého hrdla, je to jedno. Ja viem, že som blázon, keď som sa na to dal, ale strašne sa mi to páčilo. No a väčšinou sa pozriete aj hore, či sa vám otvoril padák, a keď je otvorený, môžete si vravieť: ,Chvála Bohu.“*„Jimi, z tvojho rukopisu som usúdil, že máš aj výtvarné nadanie.“„Sem-tam som niečo načmáral, ale všetko sa stihnúť nedá. Môj život je gitara.“„Začínal si s takými menami, ako Little Richad.“„Ako skúsenosť to bolo OK. Ale liezlo mi to na nervy. Tie kravatové uniformy a tak. A chcel som byť viac, ako len doprovodný gitarista.“„K tomu ti pomohol Bryan ,Chas´ Chandler, basgitarista skupiny Animals.“„Áno, ale nebyť Lindy Keithovej, frajerky Keitha Richardsa z Rolling Stones, ktorá ma videla hrať niekde v Greenwich Village, tak neviem. Ona ma s ním zoznámila potom, čo sa dozvedela, že si chce vyskúšať dráhu hudobného producenta.“„A tak vznikla skupina The Jimi Hendrix Experience.“„Áno. S Noelom Reddingom na base a Mitch Mitchelom na bicích. To bolo fajn obdobie. Ale aj Band Of Gypsys bolo fajn. Starec, ale teraz už budem musieť ísť. Idem si zadžemovať so starými kamošmi.“„Jimi, mám ešte jednu veľkú prosbu. Nemohol by som si s tebou zahrať?“„No jasné, čo chceš hrať?“„May This Be Love“„OK.“Bol to nádherný sen. Hral som s Jimim na ostrove kvetov. A možno o láske.*Jimi Hendrix zomrel 18. septembra 1970 po požití väčšieho množstva tabletiek na spanie a vdýchnutí vlastných zvratkov. Pochovaný je v rodnom Seattli.-Základné údaje pre napísanie tohto článku som čerpal z kníh Jimi Hendrix nadoraz – Elektrický chrám (John McDermott & Eddie Kramer) a Jimi Hendrix – Jeho život, lásky a hudba (Tony Brown) zapožičané od kolegov z Bandu Pavla Švarca a Roberta Fordinála, za čo im aj touto cestou ďakujem.