Nech sa stane...

„Ten z Bystrickej?“„Ten z Bystrickej. Prídeš?“„Dnes? Neviem... Dnes nemôžem.“„A zajtra?“„Zajtra cestujem.“„Kam cestuješ? Si mi nič nepovedala...“„Nie? Každému som vravela... Do Tallinu.“„Čo tam?“„Pozval ma jeden chlapík. Mal tu výstavu šperkov.“„Musíš tam ísť?“„Nemusím. Ale už som sľúbila. Bude ma čakať.“„Ale ja by som ťa tiež rád čakal. Veď už aj čakám. Ľúbim Ťa.“„Ty si blázonko... Budem tam dva týždne. Potom idem do Španielska. Ma pozvali na koridu.“„Chceš ma zabiť? Umriem bez teba.“„Zavolám ti.“„A ako dlho budeš v Španielsku? Koľko zvierat bude musieť skonať pri tvojich nohách?“„Neviem. Možno tam nepôjdem. Bola som už na koride a musela som odísť. Som vracala pol hodiny.“„Ja som bol minule na psích zápasoch. Keby som mal guľomet, tak by som tam tie kurvi postrieľal. Ale nemal som. A teraz nemám ani... Do pekla!“„Čo je?“„Ale nič. Len som smutný. Som sa tešil na teba.“„Čo myslíš, že sa mi chce cestovať?“„Tak ostaň! Pôjdeme na koncert, na operu, vymetieme všetky krčmi, budeme flámovať týždeň v kuse... “„Ty si pokušiteľ. Povedz dva a ja ostanem.“„So mnou?“„S tebou Ty blázon.“„Dva.“„A kúpiš mi čokoládovú zmrzlinu?“„Aj dve“.„A prsteň s diamantom?“„Dva“.„A auto?“„Dve“.„A budeme sa milovať?“„Do smrti.“„Nestraš!“„Naveky.“„Nech sa stane vôľa Božia!“