Zbohom

„Zavolám neskôr?“„Ale nie, ako sa máš?“„Fajn, ďakujem. Som ťa čakal. „„No, vieš, v tom Talline som ostala ešte pár dní. A Lorin bude mať výstavu v Bruseli. Tak som tu s ním.“„V Bruseli?“„No. Je tu fajn. Chodíme po meste, po galériách. Na námestí Grand´ Place som skoro odpadla. Také niečo som ešte nevidela. A kráľovský palác, úžasné…“„Si sľúbila, že prídeš…“„Hej? Ty, a toho chlapčeka, čo čúra si už videl? Ten je roztomilý, som sa s ním odfotila. Lorin fotí všetko. Mám už tisíc fotiek. Ti ich ukážem, keď prídem“.„A kedy prídeš? Mám ťa ešte čakať?“„Jasné, že prídem. Veď sa už neviem dočkať. Ako pôjdeme spolu flámovať. A na tú zmrzlinu a na nákupy a do kina a do divadla a potom budeme spievať na Hlavnom námestí o pol druhej ráno a ešte sa stavíme niekde na pivo, pretože budeme smädní a potom pôjdeme k tebe a ľahneme si do tvojej veľkej postele a budeme spať a spať… A potom pôjdeme na výlet, loďou do Viedne alebo pôjdeme len tak po meste a pozrieme si Dóm svätého Martina a budeme myslieť na Mozarta a na jeho Rekviem, alebo na Malú nočnú hudbu a na Wolfiho vdovu, ktorá sa tam druhýkrát vydávala. V Dóme svätého Martina. Vedel si to? Aj ja sa tam budem vydávať. Ale teraz ešte musím zabudnúť na svoje sny. Iba žiť. Do kelu, len žiť. A hanbiť sa. Za svoje skutky a hriechy, za podvody a klamstvá a za sľuby, ktoré dávam a neplním. Ale taká som…, som….. Ľúbiš ma?“„To vieš, že áno“.„Povedz to!“„Ľúbim ťa.“„Určite?“„Určite“.„Prisaháš?“„Prisahám. Na všetko, čo mi je sväté. Teším sa na teba a na milovanie a ľúbenie a na tvoje bozky a pohladenia a na tvoje slová a tvoje oči a vlasy a na to, ako zabudneme na bolesti tohoto sveta, pretože musíme zabudnúť, aby sme boli šťastný…“ „Istotne?“„Istotne“.„Aj ja ťa ľúbim“„Tak ahoj“.„A nezabudneš na mňa?“„Nikdy na teba nezabudnem. Zbohom láska“.„Zbohom... Jozef?“„…………………………………………………………………