Jar, ako si ju pamätám

Budú sa držať za ruky, budú sa bozkávať, a možno, keď sa studený vietor unaví a slnečné lúče budú hriať v celej svojej jarnej sile, možno zájdu kamsi na lúčku, obnažia sa a nechajú sa pohládzať slnkom a rukám toho druhého, budú sa objímať a milovať, svet bude v tej chvíli nádherný. Neskôr, o pár dní, zo stromov sa stane jedna veľká symfónia farieb, koncert kvetov, pieseň jabloní a sonáta orgovánu, Máj. V Máji je milovanie nádherné, nezabudnuteľné, nedá sa zabudnúť, pretože vonia, okná sú pootvárané dokorán, aj slnko chodí neskôr spať a noci sú krátke... Úsmev na tvárach, na tvári šťastia, úsmev na tvári vdovy, keď s vnukom bude prechádzať rozkvitnutou alejou a úsmev na tvári dieťaťa, ktoré sa učí, a cíti, že svet je nádherný, a dôveruje ešte ľuďom.Taká je Jar, akú si pamätám.Prvého Mája slávila meniny moja matka. Volala sa Mája a náš kalendár nepozná také meno. Milovala orgován, jarné kvety a život.