Najkrajšie šibačky

Otec prišiel skoro ráno, v tých starých dobrých časoch chodieval pravidelne každý rok na Veľkonočný pondelok. Vyoblievať, vyšibať nevestu. Niečo sme si zajedli, voľačo sme si vypili, trochu vínka, na pálenku bolo ešte privčas, posedeli sme, popočúvali peknú hudbu a pobrali sme sa do šíreho sveta. Najprv smerovali naše kroky k môjmu bratovi. Otec si šiel vnučky korbáčom vyobšívať, zriedenou voňavkou pooblievať.Stáli sme na autobusovej zastávke, autobusy chodili poriedko, vetrisko neustával, z vačkov nám vytŕčali korbáče upletené z farebných bužírok, jarné plášte sa nám nadúvali ako nedočkavé vzdušné balóny. „Tak ešte jednu vyfajčíme?“, spýtal som sa. Uvidíš, len čo si zapálime, príde autobus. To je zákon schválnosti“, vravel otec. V autobuse bolo plno ľudí, poväčšine mužov, mládencov a malých chlapcov. V rukách šibáky, niektoré obrovské s farebnými stužkami, niekto držal v ruke sifónovú fľašu, majiteľ kýbliku bol už riadne podgurážený a hlasno hovoril kamarátovi: „Ideme k Jolane, bude doma? Ak neotvorí tak ...!“ Cesta nám trvala asi desať minút, za toľko by sme aj po svojich zašli. Ale nepatrí sa otca pešo po sídlisku vláčiť. Aj u brata sme boli vínkom počastovaní, vajíčkami obdarovaní. Lenka s Monikou iba dedkovi otvorili, inak boli schované vo svojej izbe tichučko ako myšičky. Keď sme ich korbáčmi po nohách pohládzali, výskali a jačali, až sa pripravené poháriky triasli. Gazda ponalieval, gazdiná ponúkala všelijaké dobroty, posedeli sme, porozprávali a znovu sme sa vybrali do sveta. Teraz už traja. Ďalšia cesta viedla z jedného konca mesta na druhý, k otcovej sestre, k tete Dráge. Bolo treba aj prestupovať, autobus, električka. Ale nám to už veľmi nevadilo. Boli sme v dobrej nálade. Ja s otcom sme fajčili, brat nie, ale zato vedel rozprávať vtipy a rôzne veselé blbôstky, a tak nám čakanie na zastávkach aj samotné cestovanie ubiehalo veselo.Teta Drága nás už netrpezlivo vyčkávala, predizba sa zakrátko zmenila na vôňou nasýtenú miestnosť. Tri druhy voňavky vo vlasoch, tri korbáče zdvorilo šibali tetkine lýtka. Na stole chlieb, šunka s chrenom, majonézový šalát a ako každý rok, fínska vodka. Dozrel čas aj na pálenku. A tak sa pomaly míňalo doobedie a bolo treba ísť. Teraz už naozaj veselí, šťastní, že sa aj počasie umúdrilo, znovu sme sa trmácali v električke. V cieli cesty už na nás nedočkavo čakala naša mama.Boli to najkrajšie Veľkonočné pondelky. Šibačky s mojim otcom. Už sa nikdy nevrátia, ale spomienky zostávajú.