Nedeľný spev

Janka sa presunula k oknu, aby lepšie počula. Bolo to iné, ako počúvať rádio. Bolo to, akoby to bola súčasť jej momentálneho stavu..., ako keby sa odrazu ocitla priamo v tej melódii, mala to veľmi rada. Ten kľud a krásne piesne... Zavrela oči a ticho počúvala. V ruke položenej v lone držala prázdnu šálku, hlavu naklonenú na jednu stranu, na tvári jemný úsmev. Keď pieseň skončila, chvíľu bolo ticho. Janka otvorila oči a čakala. Zrak jej zablúdil na stôl. V strede veľká váza s jarnými halúzkami, vedľa košík s veľkonočnými vajíčkami. Z vedľajšieho domu sa ozval smiech. Janka sa vystrela, prázdnu šálku si položila do lona a krátkymi chudými, ale napriek tomu silnými rukami začala krútiť kolesami vozíka smerom k dverám. V kuchyni piekla mama koláče. Vôňa cukrového barančeka sa miešala s vôňou škorice, kakaa a žeravej pece. „Chceš mi pomôcť?“, spýtala sa mama. Podala Janke misku s maslovým krémom. „Skús vymiešať“, povedala. Janka začala bez slova miešať, mama umývala veľkú porcelánovú misu s cibuľovým vzorom. Z vedľajšieho domu sa opäť niesol spev. „Ach, ako krásne spievajú“, vzdychla si mama. „Kam išiel otec?“, spýtala sa Janka. „K ujkovi. Išiel mu ten košík zaniesť“. Vravela to hlasom, z ktorého bolo cítiť obavy. Aj vlani bol čosi ujkovi odniesť. A prišiel až v noci. Zvalil sa na posteľ, ani topánky si nevyzul. „Uvarím čaj“, povedala a postavila na šporák veľký smaltovaný čajník s maľovanou kytičkou. „Zajtra upečiem hus“, povedala a vzala Janke misku s maslovým krémom. „To už stačí, nechceš ísť do záhrady? Slnko krásne svieti, môžeš si oddýchnuť“.Janka sa presunula do záhrady, spev zo susedného domu tam bolo počuť ešte lepšie. Aj smiech, ktorý sa ozval vždy, keď nastala pauza. Mladí speváci sa tešili. Zo života, zo spevu. A tešili sa na zajtrajší deň. Chlapci na to ako vyoblievajú dievčatá, dievčatá na to, ako chlapcom možno utečú. A keď aj nie, ale chlapci prídu...Janka sedela v záhrade pod stromom. Sedela so zavretými očami, počúvala krásny spev a snívala. Možno, že aj ju príde niekto zajtra pooblievať. Možno... Ešte nikdy neprišli. Ale zajtra...Z vedľajšieho domu sa ozýval krásny spev a v prestávkach bolo počuť veselý smiech.