Vyvieral potichučky, muselo byť úplné bezvetrie, aby bolo počuť jeho jemné žblnkanie. Zurčanie vody čistej ako krištáľ. Občas do tichého zvuku prameňa zašumeli listy stromov, niekedy sa z lesa ozval pravidelný klepot ďatľa, z oblohy sa zniesli tóny trepotu vtáčích krídel a z diaľky sa ozýval vtáčí spev. Deti sa naháňali, behali okolo prameňa, schovávali sa v lese a v tmavej jaskyni a keď ustali sadli si na zem, opreli sa o skalu a ticho sa pozerali okolo seba. Niekedy skákala v suchom lístí žaba a inokedy suché lístie šušťalo súvislým zvukom, to vtedy, keď sa plazil neďaleko prameňa had. Z lesa bolo počuť vtákov, niekedy spievali, inokedy vydávali rôzne zvuky, škriekali kukali škrípali a volali... Ale všetky tie zvuky zanikli, keď sa z neba spustil dážď. A niekedy začalo hrmieť a zvuk hromu blúdil od hory k hore, postupne zanikal, aby uvolnil priestor ďalšiemu možno ešte mohutnejšiemu a raz udrel hrom do stromu pár krokov od prameňa a ten úder bol ohlušujúci, ale keď vnikol do jaskyne, znásobil sa a z jaskyne vyskočila divá mačka šialená od strachu a deti sa rozbehli po lesnom chodníčku domov a strom začal horieť a ten oheň praskal a hučal a preniesol sa na vedľajšie stromy pretože začal fúkať silný vietor a ten zvuk horiaceho lesa a vetra a dažďa a hromu, a zvuk unikajúcej zveri, to všetko bolo ako vyvrcholenie veľkej ohromujúco majestátnej symfonickej básne..., ale to nebol koniec... Pretože ten divý rev prírody postupne ustával, vietor sa utíšil, predtým ako prestalo pršať, dážď uhasil plamene a z lesa sa znovu ozval klepot ďatľa a keď sa ten krásny vták nasýtil a oddychoval, bolo počuť tichučké zurčanie malého pramienka krištáľovo čistej priezračnej vody a ešte všelijaký šuchot v mokrej tráve... A prameň žblnkal aj potom, keď sa zotmelo a v lese lovila sova, ticho vyvieral aj vtedy, keď vyšlo slnko a okolo išiel náhodný pocestný a svojimi krokmi vniesol do melódie zvukov prírody nový rytmus, ale pocestný nič nepočul a mal slabý zrak, a mal slabú pamäť a preto tam ešte stále počuť vtákov a šuchot v suchej tráve a voda pramení a uhasína smäd. Vitaj pocestný. Ideš s dobrými úmyslami? Ponúkni sa, je to čistá voda. Tu pramení.
Prameň
Bol to vlastne len taký pramienok. Keby sa hneď vedľa nenachádzala tá jaskyňa, ktorú objavili ešte keď boli deti, nenašiel by sa ani prameň. Vyvieral zo zeme nenápadne, často bolo treba odhádzať spadnuté lístie a suché konáre aby sa ukázal v celej svojej kráse. A aby mohol aj poslúžiť na uhasenie smädu či na opláchnutie špinavých rúk alebo spotených tvárí.






