Sneh

- Čo poviem doma? – pýtala sa v duchu. Vybrala si už ktovie koľkú cigaretu a zapálila si. – Budú si myslieť, že zháňam darčeky. Nejaké prekvapenie. Veď idú Vianoce – rozmýšľala. Telefón zrazu zazvonil. Strhla sa a z popolníka, ktorý držala v ruke vypadlo niekoľko špakov. „Do ri...“, zahrešila tichým hlasom. „Haló“, ozvala sa do slúchadla. „Iveta? Ahoj. To som ja Rasťo. Prepáč, skôr som nemohol ..., vieš, to čo som ti hovoril o tom, o tej mojej známej ...“ odmlčal sa. „ Si tam? Stalo sa niečo?“, pýtala sa Iveta do telefónu. „Nóóó“, zatiahol „vieš, musím ti to povedať, ale musíme sa stretnúť. Idem pre teba, dobre?“ Hovoril to neistým hlasom, v skutočnosti dúfal, že ho Iveta odmietne a on bude mať ešte čas, všetko si poriadne premyslieť. „Dobre, príď“, zašepkala a zložila slúchadlo. Zhlboka si potiahla z cigarety. Od rána má problémy. Najprv jej vynadal šéf a nedal jej dovolenku, potom sa pohádala s kolegyňou pre obyčajnú hlúposť a potom Rasťo. Ráno jej volal, niečo bľabotal, že musí ísť k nejakému lekárovi, že zavolá neskôr a že do telefónu nechce hovoriť a že nech určite počká, že zavolá. Tak. A znovu čaká.S Rasťom bola len dva razy. Raz, na jednej oslave, keď ostatní opojení alkoholom pospali, medzi nimi aj jej muž, a potom ešte raz. To už trvalo celú noc. U neho doma. A odvtedy už na nič iné nemyslela. Aj tú dovolenku chcela len kvôli tomu. Mohli by spolu tráviť celé predpoludnia. Rasťo je nádherný chlap, samý sval, bozkávala by ho od hlavy po päty, a najviac tam, kde chlap je chlapom. A on by ju tiež bozkával, a miloval ... Pri tej predstave sa Ivete skoro zakrútila hlava. Vytiahla si z krabičky ďalšiu cigaretu a zapálila si. Otvorila okno, v miestnosti sa už nedalo dýchať. Studený čerstvý vzduch jej urobil dobre. Zafúkal vietor a zhodil zo stola zopár papierov. Ivetina robota – papiere. Sadla si za stôl, mimovoľne vzala do ruky pero a napísala: DO PEKLA!Rasťo vošiel do kancelárie, posadil sa, vytiahol z vrecka nohavíc krabičku cigariet, ponúkol Ivetu a obom pripálil zlatým zapaľovačom. Rasťo bol chlap na svojom mieste, zlaté hodinky, zlatá spona na kravate, zlaté všetko... Iveta ho žrala všetkými zmyslami, nevedela sa ovládať , bola schopná obetovať všetko, všetko čo mala rada, len aby ukojila svoju chvíľkovú potrebu, ukojiť sa, ukojiť svoj... . „Ahoj Ivka“ povedal a prehodil si nohu cez nohu. „Ahoj“ povedala Iveta a začala trochu nervózne ukladať papiere na písacom stole. „Ivka, vieš, je to naozaj blbé, nemysli si, že ma to samého necháva na pokoji, do pekla, je to naozaj úplne v háji.“ „Čo je v háji? Čo sa deje, veď už mi to povedz!“„No! Ide o to, že možno, že mám možno, že som...“„Čo si?“„Som HIV pozitívny.“„Čože?“ Iveta ostala ako skamenená a s vytreštenými očami uprene pozerala na Rasťa.„Do prdele, je to tak“, povedal odovzdane Rasťo a plesol si dlaňami po stehnách.Iveta sa posadila za stôl. „Máš AIDS?“ Ešte stále to nevedela stráviť a pochopiť. Pochopiť, čo to pre ňu samu môže znamenať, aké dôsledky to môže mať na jej vlastný život. A v tom akoby jej zaplo. „Pre boha živého, čo som to, čo si to... Ako si mohol? Čo ja mám teraz robiť? Do pekla, kurva, do riti...“„Ivka, ja som to nevedel..., až dnes. Bol som na testoch, vieš...“Iveta vytiahla z šuflíka fľašu koňaku, otvorila ju a rovno z fľaše si dala poriadny dúšok. Potom ju chcela podať Rasťovi, ale v tom sa zháčila, pozrela na neho, vstala a z vitrínky vybrala dva poháre. Naliala obom a podala pohár Rasťovi. „Do riti“, zahrešila znovu. Sadla si, napila sa, postavila sa, podišla k oknu, chvíľu pozerala na ulicu. Jedna reklama oznamovala: Všetko pre Vašu domácnosť. Znovu si sadla, napila sa, doliala si do pohára a spýtala sa: „Čo mám robiť?“„Musíš ísť na testy. Hneď zajtra“, povedal Rasťo, no ani nestačil dopovedať a Iveta mu skočila do reči: „To viem aj bez teba, ale čo poviem mužovi? Pre boha! Pre boha, ježiši kriste, čo budem robiť? Ja skočím asi z okna. Čo poviem mužovi? Čo mu poviem? Že som bola s nejakým...?„Ukľudni sa, veď si to možno vôbec nedostala..., jasné, určite si to nedostala, veď to nieje ako dostať chrípku či čo...“, hovoril Rasťo a vedel že tára. Vedel, že sám je na dne, aj keď sa tváril akože nič. Vo vnútri bol plný zúfalstva a strachu. Vypil naraz celý pohár a položil ho na stôl. Iveta mu naliala.„Kde mám ísť na tie posrané testy?“ spýtala sa.„Pôjdem s tebou, aby si nestrácala čas s hľadaním..., aby si sa nemusela vypytovať. Ja už mám prax“, povedal a začal sa smiať. „Tak po tomto... , po takejto praxi som naozaj netúžil.“Keď vypili celú fľašu, Iveta kdesi vylovila ďalšiu. Pili dlho do noci. Keď vyšli na ulicu, ovial ich chlad. Na chodníkoch bol čerstvo napadaný sneh. Už sa netopil.