Spásny dážď

Ale veď mne sa nič nestane a posledný blesk bol tak ďaleko. Do desať som narátal, kým zahrmelo. Hrmelo krásne, je na svete niečo krajšie ako letná búrka? Letná búrka po dlhých slnečných dňoch? Ale áno, áno. Jasné. Aj letný podvečer a ľudia idúci za svojimi vecami a ja si sedím pod veľkým slnečníkom pri malom stolíku a na stolíku polliter, pozorujem tých ľudí a rozmýšľam a sem-tam si odpijem a fajčím cigaretu a nikam sa neponáhľam. Len si sedím, po pár pivách zmením lokál a do rána ešte niekoľkokrát, ale teraz je ešte čas...Pršať neprestáva, začína kvapkať aj z konárov stromu ktorý ma mal ochraňovať, rozmýšľam ako prebehnem pod tú striešku pri bráne domu. Brána číslo 55. Je dosť ďaleko, odhodlávam sa, váham, nemám chuť nadbiehať kvapkám, čakám, aspoň málinko povoľ dážď, alebo prestaň na malú chvíľočku, potom môžeš znovu...!To okno som zatvoril. Určite áno. Ale či aj v kuchyni... ? Ale tam nič nezmokne. Ani perina, ani ďalekohľad na pozorovanie slečien, ani drahý koberec od starej mamy. Dobre, prestáva pršať, vyrážam. Bežím k ceste cez ktorú treba prejsť, niet veľa času obzerať sa, dávať pozor na vozidlá, preskakujem potôčik ktorý sa vytvoril na kraji vozovky a kanál nestačí prijať toľkú vodu, a odrazu auto. Nie veľké, len také obyčajné, ale dosť veľké na to aby ublížilo, uskakujem, som v potoku a auto strieka a som mokrý do nitky, Bože môj som ja ale hovädo...! Stojím tam a dážď opäť zosilnel, už sa nemusím ponáhľať, som súčasťou dažďa, splynul som s vodou padajúcou a plávajúcou, dúfam že sa nevyparím, joj, a daj Bože nech nestečiem do kanála, exkrementy a saponáty zvratky a odstáta káva a čaj, skysnutá polievka s držkami a šošovicový prívarok od minulej stredy, benzín do zapaľovača a kyselina z chemických závodov aj lúh a herbicídy a repelent a zdochnutý potkan a krv z bitúnku spláchnutá kytka... Okno som zavrel. Dúfam. Čakajú ma. Takto tam nemôžem, musím sa prezliecť, obraciam sa a kráčam k tomu stromu ktorý ma zradil, idem okolo neho bez pozdravu, idem tým smerom z ktorého prišla tá čierňava a teraz sa už vyjasnieva, za chvíľu bude krásne. A ja prídem neskoro tam, kde na mňa čakajú, nervózni, ustarostení, ale nie o mňa ale o svoju jedinú dcéru ktorá sa chce vydávať. Musíte ešte počkať, nedá sa nič robiť... Odplavila ma voda, tečiem kanálom do veľkej rieky a dolu prúdom vlievam sa do rieky ešte väčšej a tečúcej prudšie a okolo mňa výletné lode s pánmi s cigarou a s dámami s vejárom, vlievam sa do mora a morské prúdy ma unášajú ďalej a ďalej už nevidím breh a kytku už dávno zožrala nenásytná ryba a doma je dobre stačí sa prezliecť zapnúť rádio pustiť dobrú hudbu a sadnúť si do hlbokého kresla a rozjímať a zadriemať a spať, spať a spať. Och...