Výjazd

„Čo tu sedíš takto potme?“, pýtal sa Ondrej, ktorý práve vošiel. „Nič tam nedávajú v tej bedni?“„Teraz som to vypol... , také hovädiny aké tam dávajú... , radšej budem do blba pozerať“.„Má byť film. S tým...“, tápal v pamäti Ondrej. A akurát vtedy sa do miestnosti vovalila skupinka hlučných, prekrikujúcich sa, smejúcich sa a kľajúcich mladých mužov. Boli naozaj v bujarej nálade. Práve sa dobre najedli v jedálni na prízemí, Jano si spomenul, že v „telke“ má ísť nejaký zábavný program. „Zapni ten krám! Jožo, máš ovládač?“, volal Jano už od dverí. Chlapci sa pohádzali do kresiel, niekto si odgrgol, niekto si zapálil cigaretu, a niekto začal protestovať: „Héééj, tu sa nefajčí!“ „Počuli ste?“, ozval sa Jano súhlasne a tiež si zapálil. „Niekto tu fajčí?“, pýtal sa Gusto, ktorý práve vošiel a v ruke niesol veľký okrúhly popolník na vysokej nohe.„Tak čo, bude tam niečo na pozeranie?“ , spýtal sa.„Asi pôjdem spať“, povedal Jozef a postavil sa. „Jožo? A ten poznáš ako hovorí, ako sa jeden pýta – slečna vy ste romantička?“, začal Milan rozprávať vtip. "Nie slečna, pani“, opravoval ho Bruno. „A neni to jedno?“, čudoval sa Milan. „Koho zabili?“, zakričal niekto. „No a čo s tou romantičkou?, bol zvedavý Jozef. Milan začal od znovu: "Pani, vy ste romantička? Niééé, Roman Tička je môj manžel. Ja som Tičková. Hahahaha", smial sa Milan. „Kto tu tyčkoval?“, ozval sa niekto. Jano držal v ruke ovládač namierený k televízoru a prepínal programy. „Ahááá, máme tu zasa nejakého klaviristu“, vystrelil Bruno a ktosi zakričal: „Zabite ho!“ „ Ja sa na to vy...“, zahrešil Ondrej a práve vtedy sa rozsvietili signalizačné svetlá. Okamžite všetci povyskakovali z kresiel a rozbehli sa rôznymi smermi. Bolo počuť rýchle dupanie nôh, krik, buchot dverí. Niekto utekal na izbu, kde si sušil premočené rukavice z predošlého výjazdu, niekto pre zabudnutú bundu v jedálni. Hasiči sa šúchali po vyleštených strieborných tyčiach do garáže a do tohto zmätku oznamoval hlas z reproduktoru: „Prvý, druhý, plošina, Piešťanská ulica 13, na šiestom poschodí bytový požiar“. Bolo počuť štartovanie áut.Ondrej zapol v aute vysielačku a ozval sa: „HPA 1, HPA 1, tu HPA 401,skúška spojenia, ako ma počujete? Príjem“. „HPA 401, je to Piešťanská 13, na šiestom sa dymí z bytu. Bude vás tam čakať nejaká pani Ožvoldíková, príjem“. „HPA 1, tu HPA 401, rozumiem, Piešťanská 13, šieste poschodie. Ostávam na príjme“. Ostatní hasiči si zatiaľ pripravovali dýchacie prístroje, kontrolovali baterky, prenosné vysielačky si dávali do špeciálnych vačkov na ľavej strane kabátov, na hlavy si dávali prilby zvnútra ešte vlhké od potu a na ruky si naťahovali ešte mokré rukavice. Hasičské autá húkali, rútili sa ulicami mesta.