ZOO

Ťava prežúvala a hlúpo si obzerala malé dievčatko, ktoré sa načahovalo s chumáčom trávy k malej kozičke, malý chlapček čúral pri strome, ktorého konáre prečnievali do klietky s opicami, lev pokrýval levicu a hnedý medveď tancoval, knísal sa vytrvalo zo strany na stranu „Prečo sa macko tak húpa?“, spýtalo sa dievčatko. „Nervi má v riti“, hovoril mladý muž svojej manželke. „Nedáme si zmrzlinu?“, pýtala sa mladá dáma v krátkej sukničke svojho priateľa. „Zmrzlinu?“, čudoval sa jej priateľ a poškuľoval po stánku s pivom. Rozvoniavala mastná klobása s horčicou, vôňa sa miešala s pachom fauny a s pachom močovky a hnoja. Pri stánku so zmrzlinou sa utvoril dlhý rad, stáli v ňom mladí muži s deťmi, mladé ženy s deťmi, deti. Pri stánku s pivom stáli chlapi, fajčili a frflali na nemožného výčapníka. Tí, čo už nedočkavo hltali žltú tekutinu sa chvíľu tvárili blažene. Potom väčšina z nich skrivila tvár a kliala: „To je brečka“. „Šťanka“. „Fuj, to je močovka! To som mohol rovno slopať spod zadku tej žirafy“. Jeden malý chlapec ťahal otca za rukáv a kričal: „Poď úúúž“. A otecko si oblial pivom nohavice. „Do riti“, zahrešil, ale nie veľmi nahlas. Tri mladé mamičky sedeli pri jednom stole, húpali kočíky, okrikovali deti behajúce okolo nich a klebetili. „Janka, a čo by si povedala na toho Julovho brata? Ten je ale...“ „Čo, vari nemyslíš Ruda? S tým jazvečíkom čo behá? Veď to je blbec. V zime priviazal psa k stromu a slopal v krčme do záverečnej. Psa zabudol a Mirka ho musela hľadať. Ešteže vedela, kde ten debil chodieva. Chúďa psíča.“ „Naši susedia museli kóliu utratiť. Mala psinku. Normálne jej šibalo. Keď dostala záchvat, začala lietať po byte jak oné, raketa, a oči mala jak šalená“. „Veď mi sme mali tiež doma psíka, čo mal psinku. Ale sme ho liečili. Bral tabletky. Náš Fiko, chúďatko.“ K stolu pribehol malý chlapček a múdro povedal: „Nás Fiko je v nebícku. Vies teta?“ „Héj? No vidíš ako mu je dobre. Baby, čo keby sme si spravili čurbes? Taký porádny, Len baby. Žiadni chumaji“. „Chlapi by nevadili, len nech to nebudú tí naši“. „Preboha nestraš! Ešte to by nám chýbalo“. „Čurbes, no dobre, ale kde?“ „Bárs kde, môžeme ísť do umeleckej. Tam hrá aj muzika“.„Ale toho mójho by šľak trafil. A čo s deťmi, veď by pri ňom osprosteli. Ani najesť by im nedal“. „Šak pôjdeme večer. Decká nakŕmime a chlapov nech aj šľak trafí“. Malý chlapec ťahal otca za ruku a ukazoval na klietku s opicami. „Ocko, pozri aké majú škaredé rite“. Otecko sa trochu v rozpakoch poobzeral okolo seba a povedal potichu synčekovi: „Emilko, tichšie! A nehovorí sa rite, ale zadočky“. Jedna stará opica si k sebe túlila mladé. Druhá opica visela z konára na jednej ruke a pozorovala ľudí. Potom bleskurýchle skočila na mreže klietky a dlhou rukou chňapla po kravate jedného mladého muža. Začala ho priťahovať svojou obrovskou silou, mužova tvár sa nalepila na mreže a začala červenieť, opica ťahala a muž sa dusil, dievča ktoré bolo pri mladom mužovi začalo revať ako zmyslov zbavené a ľudia sa na to udivene pozerali, jedna žena sa pridala k dievčine a rev to bol hrôzostrašný, jeden pohotový muž pribehol na pomoc, začal opicu mlátiť do ruky v ktorej zvierala mladíkovu kravatu, ale opica ho druhou rukou chňapla za vlasy a treskla mu hlavu o kovovú mrežu a muž sa bez duše zviezol k zemi. Odkiaľsi zo zadných dvierok sa zjavil ošetrovateľ s dlhou tyčou so slučkou na konci, priskočil k opici, navliekol jej slučku na krk a začal ju ťahať. Opica sa tiež začala dusiť, povolila kravatu a mladý muž sa nevládne zvalil na zem. Niektorí mu začali dávať prvú pomoc, iní pomáhali tomu druhému, krik neustával, zvedavcov pribúdalo, krútili hlavami a súdili opicu, súdili zamestnancov zoologickej záhrady, súdili mladého muža aj jeho priateľku, súdili celý svet... A opica sedela v kúte veľkej špinavej klietky vystrašená na smrť – odsúdená na doživotie ...