Dobrú noc...

A anjeli spievali nad hlavou tulákov..., sediacich na schodíkoch dedinskej krčmy, žobrajúcich čakajúcich „pre zmilovanie Božie!“ šomrajúcich: „nemáš jednu cigaretľu kamarát?“ A zem bola pokojná a tichá, žiadne znamenia... Nič. Ničota sa vkradla nezbadane do duše spiaceho strážcu pod veľkým gaštanom, zatúlaný pes zodvihol nohu a kocúr s naježenou srsťou čakal v korune toho stromu, tri malé vtáky otvárali veľké zobáky, ale matka s potravou nemohla prísť...Pocestný zodvihol oči k nebu. A uvidel ten zázrak... „Tam anjeli spievajú, tam je pokoj a mier, tam sa každý stáva umelcom aj znalcom umenia, tam nieje duša sama, ale vládne jeden duch, tam kvitnú ružové kry bez ostňov a nikto už nemá rád potravu z mäsa a prasačích čriev, tam má každý absolútny sluch a oči jastraba, a nikto tam netúži byť prvý a nikto už nieje posledný, tam túžby niet...“Utíchol rytmus pomalého pochodu hlbokých tónov... Rozišla sa tá srandovná spoločnosť...„Dobrú noc, milovaní...“