Keď zdochne posledný z nich...

V pomalom tempe sa niesla tá melódia - nádhera stromov zelených a v plnom kvete, ale vtáky v ich korunách spievajú piesne allegro vivo – na veky vekov zabudnuté sny priemerné úmysly bum,bum...odchádzajú...Odchádzajú aj zlé predtuchy aj malé dušičky bezbožnosť túžba nevernosti expozé ex lege...In corpore... Vôňa lipového kvetu tmavnúce nebo zástup čiernych vrán zabudnutý strach šuchot hodvábu a obnosených šiat a hľa – biela vrana v čele toho sprievodu. Amor sa vznáša vysoko s dušou smutnou - jeho šíp nenašiel cieľ. Malomocný ľud sa zišiel pri sviatočnej hostine a v chráme božom kazateľ chŕli zlovestné slová, vraj predajná je láska v tom semeništi hriechu, v samom strede malomocných a postihnutých stratou morálnych zásad - chrlil oheň a jed a vtedy boli jeho sexuálne pudy utlmené... Malé deti behali v kruhu, hlboké tóny organových píšťal farebné sklá a nedočkavé malé stvorenia...A v anjelovi lásky skrsla nádej, ...možno raz, keď sa malomocní na ostrove hriechu navzájom požerú a zdochne posledný z nich...