
Myšlienka navždy ukrytá. Navždy ukrytá pre mňa. Písmená vytlačené švabachom, stránky časom zožltli, na zadnej strane je napísané modrým perom: „Veronka zomrela prvého dňa roku 1913“. Smutná správa na konci veľkej knihy. Pointa? Rozuzlenie? Veronika, kde odpočívajú tvoje kosti, kde sa túlajú tvoje sny, kade blúdia tvoje myšlienky? Každý deň otváram veľkú ťažkú knihu, vždy znovu a znovu v nej listujem a hľadám nejaký záchytný bod, každý deň sa dopracujem na poslednú stránku a znova a znova si kladiem otázky. A odpoveď neprichádza. ...ani dôvod ani význam ani rozriešenie, rozhrešenie...






