Krátka známosť

- Ona sa na neho díva, on sa díva na ňu. Ona začína dialóg.-Helena: Opäť si tu?Valentín: Áno.Helena: Prečo si tu nebol včera – predvčerom?Valentín : Bol som tu s tebou celý týždeň.Helena: Áno?Valentín: Naozaj-Chvíľu mlčia a rozpačito sa obzerajú okolo.-Helena pokračuje v rozhovore: Nevidela som ťa.Valentín: Ja áno. Si krásna. Si nádherná. Priťahujú ma tvoje ústa, tvoj pohľad, tvoje oči ... Miloval by som ťa celú noc a ešte mnoho nocí a dní ..., stačí povedať áno.Helena: Áno?-Znovu mlčia.-Valentín: Kam ideš? Do roboty?Helena: Nie. Valentín: Ja áno. Musím. Mám doma ženu a päť detí.Helena: Áno? Kde robíš?Valentín: Na trhu. A ty? Kam ideš?Helena: Na skúšku. Valentín: Na skúšku? Na akú?Helena: Do divadla. Som herečka.Valentín: Veď si vravela, že neideš do roboty.Helena: Myslela som, že pôjdeme spolu ... , že si niekde sadneme ...Valentín: Aha.-Chvíľka ticha.-Valentín: Tak ahoj. Tu vystupujem.Helena: Ja až večer.Valentín: Čo?Helena: V divadle. Valentín: Aha. Tak ahoj.Helena: Idem s tebou.-Vystupujú z autobusu.-Valentín: Zmeškáš skúšku.Helena: Povedz mi niečo o svojich deťoch.Valentín: Ja nemám deti.Helena: Veď si vravel, že máš. Päť detí.Valentín: To som len tak hral. Som herec. Helena: Áno? Kde hráš?Valentín: Na trhu.Helena: Čo si jarmočný šašo?Valentín: Áno, som jarmočný šašo. A somár. Bože môj, kedy tomu bude koniec?Helena: Čo ti je?Valentín: Ale nič. Chcel som len ...Helena: Tam ide môj kolega. Predstavím ti ho, je to známi herec.Valentín: Áno? Nepoznám ho.Helena: To nevadí, poďme niekam na kávu.Valentín: Poďme. Ale kam?Helena: Tu kúsok je kaviarnička a galéria v jednom. Majú tam krásne obrazy.Valentín: Aj borovičku?Helena: Máš rád borovičku?Valentín: Áno. A ty?Helena: Aj ja. Ale tak skoro ráno?Valentín: Mám čakať na večer?Helena: Ja večer hrám.Valentín: Ja stále.Helena: Čo?Valentín: Hrám.Helena: Vieš na niečo hrať?Valentín: Viem.Helena: Zahráš mi niekedy?Valentín: Príde čas a uvidíš, že som ti už zahral.-Vchádzajú do kaviarne – galérie. Sadajú si k stolíku pri okne. Valentín objednáva dve borovičky a dva džúsy.-Helena: Káva nebude?Valentín: Bude. (Chvíľu mlčia a on pokračuje). Máš krásne ruky. Ako sa voláš?Helena: Som Júlia, Ofélia, som milenka kráľov aj žobrákov ... , som Helena.Valentín: Ja som Andrej – kráľov pomocník, jeho radca, pravá ruka a najlepší kamarát. Vo svojich snoch som ale viac ako kráľ, a kráľ je mojim lokajom.Helena ukazuje na jeden z obrazov a hovorí: Tento obraz sa mi páči. Máš rád kvety? Valentín: Mám. Ten obraz som namaľoval ja. Helena: Ty si čudný ... Čo sa ešte dozviem?Valentín: Až príde čas dozvieš sa všetko.Helena: Kedy to bude? Ten čas ..., kedy príde ten čas?Valentín: Ten čas? Dúfajme že nepríde skoro, pretože potom už bude neskoro.-Servírka prináša nápoje. Valentín s Helenou si vlievajú borovičky do džúsov akoby sa dohodli. Z reproduktorov znie tlmená hudba – Malá nočná.-Helena dvíha pohár a pýta sa: Na čo?Valentín: Na všetko.Helena: Na večnú zvedavosť.-Štrngajú si a pijú.-Valentín: Je to fajn. Máš rada Ameriku?Helena: Neviem. A ty?Valentín: Bola si pri mori? Je to nádhera.Helena: Ja mám rada Tatry. Ale nesmú byť príliš vysoké ani príliš nízke. Raz som bola v Alpách, na takej vysokej hore. Z nej som videla doďaleka. Aj v Ríme som bola a tam som tiež videla doďaleka.Valentín: Ja doďaleka nevidím.Helena: Už si fajčil hašiš?Valentín: Prečo UŽ? Vyzerám tak neskúsene?Helena: Môj otec má päťdesiat a hašiš ešte nikdy nefajčil.Valentín: Nie? Prečo?Helena: Ozaj. Ani neviem. Asi je taký veľmi rozumný.Valentín: Aj ja by som chcel byť rozumný ... Vypime si. Na rozumných.Helena: Na mňa?Valentín: Na teba.-Pijú.-Helena: Už musím ísť.Valentín: Nechoď. Dáme si ešte borovičku.Helena: Už nemôžem. Mám skúšku a večer predstavenie.Valentín: Tak aspoň kávu.Helena: Musím. Aj tak už meškám. Valentín: Dáme si kávu, potom pôjdem s tebou na skúšku a potom ... , potom ťa budem maľovať a ...Helena: Maľovať? Mňa? A kde? Veď som už aj tak ... Valentín: Áno. Chcem ťa maľovať . Si krásna, si nádherná ..., chcem ťa maľovať ... a milovať.Helena: Ty šialenec šibnutý. Poď! Odprevaď ma na tú skúšku a potom ma budeš maľovať aj milovať a ... Poď! Ideme! Rýchlo!-Valentín kýva na servírku a platí. Vychádzajú na ulicu. Električky zvonia, autá hučia a trúbia, ľudia do seba vrážajú.-Helena: Máš ochranu?Valentín: Čo som minister?Helena: Si kráľova pravá ruka, jeho radca a najlepší priateľ. Valentín: To je pravda. Stavíme sa kúpiť?Helena: Netreba. Mám svoju.Valentín: Nevadí, aj tak ju kúpim.Helena: Neveríš mi?Valentín: Verím, ale ja som jarmočný šašo, opilec a zhýralé prasa. Veríš mi?Helena: Neverím.Valentín: Fajn: Tu je drogéria. Počkáš ma tu? Helena: Idem s tebou. Vyberiem si.Valentín: Si naozaj milenka kráľov, ale ja sa hanbím. Nepôjdeš radšej sama? Tu ťa počkám. Helena: Ty jeden! ( Huncútsky sa usmieva a vchádza do predajne).-Valentín sa chvíľu prechádza, potom sa zastaví, na chvíľu zaváha a potom rýchlim krokom odchádza preč. Stráca sa v dave.-Rozprávač: Tak sa skončila tá milá krátka známosť so smutným koncom. Alebo sa ešte niekedy stretnú? A čo Helena? Ukáže mu chrbát? Uvidíme.Koniec