Môj robot INTELIGENT

Nevedel som, či si kúpim lacnejší výrobok priemernej kvality a či sa radšej buchnem po vačku a tým zmiernim napríklad riziko, že ma vlastný robot zmláti, ako sa to stalo asi pred rokom na Liptovskej Mare. Majiteľovi sa vtedy pokazil diaľkový ovládač, takzvaná poistka proti nežiadúcim prejavom výrobku, a keď sa robot z nezistených dôvodov rozhodol svojho majiteľa inzultovať, majiteľ tomu nemohol predísť jednoduchým stlačením červeného tlačítka s nápisom off. A nevedel som sa rozhodnúť pre pohlavie. Samozrejme, v skutočnosti roboty žiadnym pohlavím nedisponujú, ale majú výzor buď ženský, alebo mužský, a k tomu zodpovedajúce myslenie. Všeobecne majú ženy viac rozvinutý dar reči - niekedy až príliš - a tak som sa radšej rozhodol pre robota cenovo prijateľného, pohlavia mužského. Ale samozrejme nebolo jednoduché vybrať si inteligentného spoločníka aj podľa výzoru, pretože každý robot je iný. Výnimkou sú iba roboty dvoj- alebo troj-štvor- až päťorčatá, ktoré sa dajú u výrobcu objednať. Nevedel som, či si mám vybrať fešáka typu agent 007, alebo svalovca s vyzážou Rambo III, nevedel som, či by sa mal môj robot podobať na nejakú osobnosť z prostredia kultúry, alebo radšej z oblasti vedy, alebo či sa nemá podobať na nikoho. Vybral som si tú poslednú možnosť. Doma som sa dosť dlho pasoval s kompletizáciou výrobku a s aktiváciou jeho životných funkcií. Opäť som dlho zvažoval. Mohol som si vybrať z rôznych prednastavení (klavírny virtuóz, spievajúci umývač riadu, kuchár, cyklista, skalolezec a i.), alebo som si mohol stvoriť osobnosť podľa vlastných predstáv a skombinovať rôzne vlastnosti, duševné schopnosti a manuálne zručnosti. Ja som sa nakoniec rozhodol pre jeden prednastavený program s názvom INTELIGENT. Po prvých rozpačitých zoznamovacích a zdvorilostných bla-bla-bla som môjho inteligenta začal oboznamovať s okolitým svetom. Môj inteligent vedel presne, kde sa nachádza Jupiter, ako ďaleko je od Zeme a ako ďaleko od Slnka, za akú dobu sa otočí okolo svojej osi a za akú dobu okolo našej hviezdy, akú má hmotnosť a akú atmosféru, ale nevedel načo je na záchode splachovač. Samozrejme, bol bystrý a mal dokonalú pamäť, a tak netrvalo dlho a vedel takmer všetko, čo treba vedieť, aby sa dalo žiť. Spočiatku som si myslel, že by sme mali byť priatelia. Postupom času som si však začal uvedomovať, že mu niečo na mne vadí, alebo dokonca, že mnou mierne pohŕda. Na všetko mal svoj vlastný názor - ktorý považoval za jediný správny - a ten môj okamžite zmietal zo stola. Ale všetko by bolo celkom v poriadku, keby som sa jedného dňa nerozhodol, že sa vrátim k mojej záľube – k maľovaniu. Zabratý v tvorbe so štetcom v ruke som zabudol aj na svojho inteligenta, mal som obrovskú radosť, aj keď viem, že som len amatér a nemám takú cvičenú ruku ako nejaký akademik a aj namiešať farbu mi trvá dlhšie ako profesionálovi. Tešil som sa vytešoval, keď mi odrazu môj inteligent zreval zozadu priamo do ucha: „Čo to vyrábaš? Ty idiot!!! To je katastrofa!“ Strašne som sa zľakol. Okamžite som vylovil trasúcou sa rukou diaľkový ovládač a stlačil som červený gombík s nápisom off. Ten diaľkový odstavovač, to bola jedna z málo vecí o ktorých sa inteligent odo mňa z preventívnych dôvodov nikdy nedozvedel. Rozmýšľam, či si nemám teraz nastaviť program UMÝVAČ RIADU BEZ VLASTNÉHO NÁZORU. Alebo niečo podobné.