Keď som po prvýkrát v mojom živote pricestovala do Anglicka, čakalo ma ubytovanie v Indickej rodine. Normálny manželský pár okolo tridsiatky ma čakal pri dverách nie so soľou a chlebom, ale s lámanou angličtinou a sukňami okolo pása. Obidvaja. Spoznať indickú kultúru bola jednoduchá úloha. Sú energickejší, priateľskejší a hlučnejší ako Slováci. Nech sú už akíkoľvek, ja som prežívala kultúrne nadšenie! Milujem spoznávať nové krajiny a rozdielnych ľudí. Obdivovala som ich filmy, jedla sušené mäso s čili, presolenú praženicu z dlane, pila doma varený ryžový nápoj, počúvala ich hudbu. Všetko mi pripadalo také nové a úžasné, že som tomu rýchlo podľahla. Keďže bývať s Indami znamená poznať sa s ďalšími päťdesiatimi, už ma ani neprekvapilo, keď ma jedného dňa pozvali na párty. Moja prvá indická párty v živote! Zrazu som nevedela, čo na seba, či sa namaľovať, nechať vlasy rozpustené alebo ich pevne uviazať dohora, kabelku vziať so sebou, či ju nechať doma. Priznám sa, bola som nervózna ako už dlho nie. Chcela som sa na indickej párty "zapísať" čo najlepšie. Nakoniec som vyrazila z domu v tom najlepšom, čo som bola schopná na seba dať, s dokonalým nalíčením a samozrejme - krásnou sadou autíčok a lahodných čokolád pre malého narodeninového Indíka. Preňho sa vlastne celý tento cirkus spustil. Rodina ma privítala srdečne, odovzdala som darček, popriala všetko najlepšie a usadila sa medzi dav. Jedlo na ruku ma už neprekvapilo, ani silná whisky, či niekoľko hodín pokrikujúci ľudia cezo mňa, samozrejme v indickom jazyku. Skôr nepríčetný škrekot oslávenca uprostred miestnosti ma trochu znepokojil. Nazrela som do centra diania. Malý rozhadzoval nové autíčka po celej obývačke, potom začal po nich šialene dupať až z narodeninového darčeka ostali len drobné kúsočky. Vychovaná v slušnej rodine, kde sme si museli všetko vážiť, už som chcela drobca upozorniť, aby radšej prestal, lebo neostane ani tá okrasná taštička, ktorú som v obchode vyberala pol hodiny. Poobzerala som sa však na svojich Indických priateľoch a uvidela ich usmievavé tváre, ako sa spokojne prizerajú a s hrdosťou pohládzajú chlapcove vlásky.
Nuž, nebudem sa veru hrať na pani vychovávateľku, odpila som zo svojej whisky, utrela mastné ruky a v duchu sa pokúšala pochopiť nový spôsob tešenia sa z darčekov. Mama ma síce vychovala trošku inak, ešteže tu vtedy nesedela ona! Ja som ich sama pred sebou ospravedlňovala tvrdením, že kultúry môžu byť predsa úplne odlišné. Ja len dúfam, že oslavy nebudú robiť príliš často, nerada totižto odmietam srdečné pozvanie...
