Rozprávam sa s kamoškou cez skype: "Ahoj! Čo máš nové?", pýtam sa po dosť dlhej dobe odkedy sme sa nevideli. "Mám nového priateľa, chodíme každý víkend do baru, piť a zabávať sa. Veď to poznáš." Pravdupovediac, nie nepoznám, ale prikyvujem. Na oplátku sa pýta ona mňa: "A ty ako?" "No my sme ok, synček poslúcha, sme zdraví a rastieme." Dosť nudná konverzácia z mojej strany. Rozhovor pokračuje s tým, že ako je dôležité si vyjsť každý víkend do baru a vypiť si, inak by asi zošalela. A ako je veľmi nevyhnutné mať nejakého aktuálneho priateľa s ktorým si momentálne užíva, pretože to by bola potom nuda v živote. Ďalej počúvam o tom, ako aj ona by chcela mať dieťa, ale ešte sa naň necíti, ešte si chce užívať, lebo potom sa to nedá. Že počká možno aspoň ďalších päť či desať rokov a možno potom....
Sedíme so známou na káve a kecáme o živote. "Máte to ťažké čo?!", súcitne mi dohovára. "Keď príde dieťa, všetko sa zmení. Človek si ani nemôže vyjsť von len tak. Zrazu je po slobode a vám neostáva nijaký čas pre seba. Treba si užiť, kým sa ešte dá, lebo potom, potom to bude všetko odrazu iné."
Hmm, rozmýšľam nad tým, čo mi to moji známi i neznámi vlastne hovoria. A stále nechápem, čo tým "užívať si" myslia. Ožierať sa? Sexovať bez zábran s kýmkoľvek a kedykoľvek? Hádzať na seba drahé kúsky oblečenia a potom sa v nich promenádovať po baroch? Spať ráno do jedenástej? Nemyslieť na nič a nikoho len na vlastný zadok? Ďakujem, neprosím!
Ja si radšej pôjdem skorej ľahnúť dnes večer, aby som vládala uprostred noci niekoľkokrát vstať a nakojiť svojho syna. A čuduj sa svete, budem si pritom užívať...!
