Andrej Babiš v rozhovore pre Harvard International Review síce prejavil záujem o vstup do eurozóny, ale podmienil ho reformami na strane EÚ. Nejasný postoj Česka k prijatiu spoločnej európskej meny tak naďalej trvá. Každopádne, čísla hovoria, že Česko nie je v súčasnosti na vstup pripravené a nespĺňa hneď niekoľko makroekonomických kritérií. Babišov výrok o rozpočtovej zodpovednosti síce znie ako rozumný a oprávnený, ale očakávať ju uprostred najväčšej hospodárskej krízy od druhej svetovej vojny je požiadavka z ríše snov.
Ekonomická rovina: Česko dnes nie je pripravené, ale vie to pomerne rýchlo zmeniť
Otázka prijatia alebo neprijatia eura má dve základné roviny – ekonomickú a politickú.
Tá ekonomická je paradoxne jednoduchšia. Aby krajina EÚ mohla prijať euro, musí spĺňať kritérium cenovej stability, kritérium výmenného kurzu, kritériá verejných financií (rozpočet a dlh) a kritérium úrokových sadzieb. Vývoj týchto makroekonomických faktorov nesmie v členských štátoch vybočovať od stanovených referenčných hodnôt, ktoré majú zaistiť, že sa pristupujúca krajina „naladí“ na vlnu ostatných krajín v eurozóne.
Česká republika bez problémov dlhodobo spĺňa posledné dve zmienené kritériá – úrokové sadzby a verejný dlh. V súčasnosti však nespĺňa inflačnú požiadavku, vývoj cenovej hladiny sa v ČR zásadne rozchádza s vývojom spotrebiteľských cien v eurozóne. Rok 2020 bude navyše veľmi špecifický a deficit rozpočtu dosiahne vyššie úrovne, ako sa čakalo pred krízou.
Na nenaplnenie kritéria výmenných kurzov vplýva najmä to, že Česko nevstúpilo do Mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II). To však nie je fatálny problém. Predstavte si, že hráte na záhrade futbal s deťmi, ale váš zápas neprebieha podľa presných pravidiel futbalovej asociácie. Česko tak necieli na splnenie kritéria, keďže ho, de facto, plniť nemusí.
Kritérium | Referenčná hodnota* | Aktuálna hodnota ČR | Spĺňa |
Kritérium cenovej stability | 1,80% | 3,4% (07/2020) | nie |
Kritérium verejného deficitu | 3 % HDP | 9,6 % (odhad 07/2020) | nie |
Kritérium verejného dlhu | 60 % HDP | 40 % (odhad 07/2020) | áno |
Kritérium úrokovej miery | 2,90% | 1,5% (03/2020) | áno |
Kritérium výmenného kurzu | ERM II | ČR nie je v ERM II | nie |
*k marcu 2020. Zdroj: MFČR, ČSÚ, ČNB, Európska komisia.
Optikou ekonomických kritérií Česko momentálne nie je na prijatie eura pripravené. Skrotenie inflácie a návrat k štandardnej výške deficitu by však mohli prispieť k tomu, aby požiadavky v krátkom čase splnilo.
Politická rovina: Voliči si svoju korunu nechcú dať vziať
Úplne iný pohľad prináša politická rovina. Nikdy nebol, nie je a pravdepodobne ani nebude reálny záujem o prijatie eura, ak sa dramaticky nezmení premenná, podľa ktorej sa rozhodujú voliči. Česká republika patrí medzi krajiny, ktoré sa k vstupu do eurozóny a osvojeniu si spoločnej európskej meny stavajú veľmi vlažne. Prieskumy, ktoré analyzujú preferencie prijatia eura, radia Čechov medzi najväčších euroskeptikov – percentuálny rozdiel medzi „jasným áno“ a „jasným nie“ je dlhodobo cez päťdesiat percentuálnych bodov. Jeden z posledných systematických prieskumov CVVM z minulého roka ukázal, že sa proti euru namiesto koruny postavilo 75 % respondentov.
Toto predurčuje ďalšie (ne)smerovanie Česka k euru. Je jednoznačné, že politický stred, ktorý vymedzuje tzv. volič-medián, leží medzi odporcami eura. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý sa žiadny vrcholový politik neodváži prísť s jasným plánom a harmonogramom vstupu do eurozóny. A to aj napriek tomu, že v odborných diskusiách tí istí politici opatrne uznávajú argumenty pre prijatie eura.
Dnes môžeme predpokladať, že sa o prijatí eura nebude vážne hovoriť nielen do konca tohto volebného obdobia v roku 2021, ale pravdepodobne ani v priebehu nasledujúcich 4 rokov – do ďalších volieb, ktoré by sa mali konať v roku 2025.
