Postupujúca energetická kríza, ktorú ešte viac umocnila vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku nám ukazuje, že máme značné deficity v oblasti primárnych energií, a že investície do fosílnych palív neboli dostatočné rovnako ako adaptácia prechodu na obnoviteľné zdroje.
Zelená transformácia a elektrifikácia v praxi neprebiehajú dostatočne rýchlo. Pre investorov to však môže predstavovať potencionálne zaujímavú príležitosť v sektore obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov energie, ktoré bude nevyhnutne treba na prekonanie spomínanej krízy a s ňou spojenými „nástrahami“.
Závislosť na fosílnych palivách
Napriek tomu, že téma prechodu na zelené energie sa riešila už pred nástupom pandémie, vrátane elektrifikácie rôznych častí ekonomiky s cieľom znížiť emisie uhlíka, ktoré sú súčasťou aktuálneho spôsobu života, zo Statistical Review of World Energy pre rok 2022 od britskej spoločnosti BP vyplýva, že celosvetové využitie fosílnych palív je aktuálne na úrovni 82 percent, zatiaľ čo pred piatimi rokmi sa nachádzalo na úrovni 85 percent. V praxi to znamená, že ekonomika je stále závislá na fosílnych palivách a aj keď sa ich podiel bude postupne znižovať, zrejme ešte značný čas potrvá, kým dokážu prvenstvo prevziať obnoviteľné zdroje. „Zelená energetika“ nerastie tak rýchlo ako by bolo potrebné. V tejto súvislosti môže byť zaujímavá diverzifikácia portfólia do akcií spoločností ťažiacich uhlie, ktoré si ešte stále drží prvenstvo ako palivo pre výrobu elektrickej energie.
Cena elektriny raketovo rastie
Vedeli ste, že cena elektrickej energie v Európe dosiahla v polovici augusta 9-násobok oproti roku 2007? A stále rastie. Prispelo k tomu aj ukončovanie závislosti na dodávkach energie z Ruska, ktoré značne obmedzuje možnosti objemu dostupnej energie z iných zdrojov, nehovoriac o potrebe výstavby s tým súvisiacej infraštruktúry.
Rast naprieč Európou
Pri pohľade na graf Statista.com, ktorý ukazuje vývoj cien vo vybraných európskych krajinách od roku 2020 môžeme vidieť, že napríklad v Taliansku sa cena elektrickej energie pohybovala v júli 2020 na úrovni 38 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo v júli 2022 to bolo už 441,74 eur za megawatthodinu, čo predstavuje v priebehu 2 rokov nárast o 1 062 percent. Podobne vysoký nárast možno sledovať aj v ďalších vybraných krajinách ako Grécko, Maďarsko, Nemecko alebo Francúzsko. Veľký potenciál pri skladaní investičného portfólia teda môže mať aj zaradenie akcií rôznych energetických spoločností súvisiacich s elektrickou energiou.
Zaujímavé sú plyn aj ropa
Prechod na zelenú energiu a zbavenie sa závislosti na fosílnych palivách bez zastavenia rastu bohatstva krajín je pravdepodobne najväčšia výzva akej globálna ekonomika kedy čelila, keďže rast bohatstva predstavuje rast HDP krajiny a ten je už desaťročia úzko spojený s emisiami CO2. Na druhej strane so sebou nesie potencionálnu možnosť investície do energetického sektora a to nielen čo sa týka elektrickej energie alebo uhlia, ale aj ropného a plynárenského sektora a s nimi súvisiacich odvetví, kde môžeme tiež pozorovať vysoký rast cien. Ale o tom si viac povieme v ďalších príspevkoch.
