Druhá najväčšia ekonomika sveta čelí viacerým problémom. Musí sa pasovať s nedostatkom likvidity na realitnom trhu a od minulého týždňa klope na dvere ďalšia kríza v podobe desiatok tisíc Číňanov, ktorí nechcú splácať svoje hypotéky. Celkovo by malo ísť o záväzky okolo 350 miliárd USD. Výrazné trhliny sa začínajú objavovať aj v najväčšom národnom programe výstavby infraštruktúry za 800 miliárd USD, kde rozvojové krajiny, ktorým Čína poskytla pôžičku hlásia problémy so splácaním dlhov.
Problém so splácaním hypoték je pre čínsky bankový sektor kľúčový, keďže práve realitný trh predstavoval v poslednom desaťročí jeden z dôležitých faktorov v raste tamojšej ekonomiky. Lenže teraz Číňania podľa Wall Street Journal začali odmietať platiť za nedokončené developerské projekty. Nárast záujmu o bývanie v krajine totiž viedol k predpredaju nehnuteľností a splácaniu hypoték mesiace až roky pred dokončením samotných stavieb. V roku 2020 však vláda zakročila proti rýchlemu zadlžovaniu developerov v krajine a stanovila pevné limity, čo vedie k spomaleniu výstavby a nevôli platičov, ktorí nechcú na svoje nehnuteľnosti ďalej čakať. Odhady hovoria o predpokladanej strate 300 až 350 miliárd USD v prípade, že by dlžníci prestali platiť za všetky rozostavané byty a domy.
Dlhová pasca
Ďalšou časovanou bombou môže byť spomínaný program výstavby pod iniciatívou s názvom Nová hodvábna cesta, ktorú Čína zahájila pred deviatimi rokmi. Lenže teraz nie je isté, či štáty, ktorým poskytla pomoc prostredníctvom tohto projektu budú schopné svoje záväzky splácať. Čína vo všeobecnosti už dlhodobo čelí kritike, že chudobným krajinám poskytuje nevýhodné pôžičky a problémy so splácaním, ktoré nasledujú sa snaží využiť na posilnenie svojho vplyvu. Neschopnosť splácať totiž často núti krajiny na platby formou tovaru alebo pôdy. Úskalia problémov tohto „nástroja globálnej expanzie“ odhalila už v roku 2021 štúdia AidData, ktorá popísala problém s predražovaním, korupciou a udržateľnosťou dlhu. Lenže s ohľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu, ktorej čelí svet vyvstáva otázka, či Čína týmto spôsobom „nechtiac“ nevytvára dlhovú pascu aj sama sebe.
Pandémia zmenila pravidlá hry
Pandémia COVID-19 a s ňou súvisiace reštrikcie narobili nemalé ekonomické problémy aj rozvinutým ekonomikám, zatiaľ čo tie rozvojové zrazili doslova na kolená. Ukážkovým modelom, kam by mohla situácia dospieť je ekonomický kolaps na Srí Lanke, ktorá má dlh voči Číne minimálne vo výške 5 miliárd a podľa svetových autorít sú v ohrození dostať sa do podobnej situácie ďalšie štáty ako Laos alebo Maledivy. Práve Čína patrí k najväčším veriteľom týchto štátov. Nesplácanie dlhov ďalších rozvojových krajín by pre ňu mohlo v aktuálnej situácii, keď prudko rastie zadlženosť v krajine spôsobiť veľké problémy. Celkové dlhy štátu, firiem a občanov dohromady by podľa odhadov agentúry Bloomerg mohli tento rok dosiahnuť až 275 percent HDP.
Jedna zlá správa za druhou
Čína sa v priebehu tohto roka musí vysporiadať s viacerými negatívnymi správami. Okrem vyššie spomínaných problémov totiž v apríli zaznamenala pád bánk v regióne Che-nan, kde zmizlo 6 miliárd USD a klienti sa náhle nemohli dostať k svojim peniazom. Až po niekoľkých protestoch pristúpil hlavný čínsky bankový regulátor CBIRC k odškodňovaniu. Okrem toho a 24. júla na webe CBIRC objavila informácia, že regulátor vyšetruje pre disciplinárne priestupky aj inšpektora z pobočky v Che-nane. Ďalšie podrobnosti zatiaľ neboli zverejnené. Logickým vyústením situácie sú vznikajúce otázky a obavy, či sa do platobnej neschopnosti môžu dostať aj ďalšie banky na tamojšom trhu, ktoré by súčasnú situáciu ešte zhoršili a priliali ďalšiu vlnu negatívneho sentimentu na lokálny čínsky, ale aj svetový trh.
