V posledných rokoch zažívame revolúciu v podobe rozmachu elektrických áut. Cieľom je postupne sa zbavovať závislosti na rope a redukovať spaľovanie fosílnych palív, ktoré tvoria emisie a prispievajú ku klimatickým zmenám. Navyše, znečisťujú ovzdušie a ohrozujú zdravie ľudí najmä vo veľkých mestách, kde je premávka prehustená. Aj nástup elektromobilov však neznamená len pozitíva. Táto zmena so sebou prináša aj nové problémy, ktoré môžu mať ďalekosiahle následky.
Ako je to s emisiami naozaj?
Analýza životného cyklu cestných vozidiel v Spojenom kráľovstve z roku 2021 od spoločnosti Ricardo Energy & Environment odhadovala, že typický elektromobil na tamojšom trhu dosiahne redukciu emisií skleníkových plynov približne o 76 percent do roku 2030 a možno až o 81 percent do roku 2050,v porovnaní s ekvivalentným benzínovým autom. Dôvodom mal byť pokrok v technológii výroby batérií a čistejšej elektrickej energie v britskej sieti. Faktom však je, že výroba lítiových batérií do elektromobilov nie je až taká ekologická, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Emisie pri výrobe elektromobilov boli najmä kvôli batériám v roku 2020 približne o 50 percent vyššie než u benzínových automobilov. Priblížiť sa k porovnateľnej úrovni by mohli do roku 2050.
Problémom je aj ťažba minerálov
Lítium je neodmysliteľnou súčasťou výroby batérií pre elektromobily a aj pre ďalšie technológie, ktoré sa spoliehajú na lítiové batérie. Globálny trh s lítium-iónovými batériami je už dnes veľký a bude sa zväčšovať: v roku 2022 bol ocenený na 52 miliárd USD a očakáva sa, že bude rásť na 194 miliárd USD do roku 2030. Najväčším producentom lítia je Austrália s podielom svetovej produkcie 49 percent. Druhé miesto zastáva Čile s 30 -percentným podielom produkcie. Práve tam sa nachádzajú najväčšie ložiská tohto minerálu. Lenže ťažba lítia vedie ku kontaminácii ekosystémov a znečisteniu vodných plôch, čo môže viesť k tomu, že sa stanú nebezpečnými pre život.
Sucho ako vedľajší efekt
Na vyťaženie jednej tony lítia je potrebných 1,9 milióna litra vody. V Čile ťažba lítia pohltila 65 percent vodných zásob, čo má drastický dopad na farmárov v okolí, ktorí musia teraz vodu dovážať. V takzvanom Juhoamerickom lítiovom trojuholníku, ktorý pokrýva časti Čile, Argentíny a Bolívie, sa nachádza viac ako polovica svetových zásob lítia a zároveň je to aj jedno z najsuchších miest na Zemi.
Zlé podmienky pre robotníkov
Negatívny dopad ťažby na krajinu je jedna vec. Lenže podmienky pre pracovníkov tiež nebývajú práve „ideálne“, čo možno vidieť na príklade kobaltových baní v Kongu, kde sa nachádza takmer polovica svetových ložísk kobaltu, ktorý sa tiež požíva pri výrobe lítium-iónových batérií. Ako uvádza správa Amnesty International publikovaná tento rok, ľudia, ktorých ťažba ovplyvnila, neboli nijakým spôsobom kompenzovaní. Ťažobné teritóriá majú byť pritom kontrolované vojakmi, ktorí údajne robotníkov šikanujú a napádajú. Podľa viacerých ľudskoprávnych organizácii tam dochádza k vysťahovaniam z domovov a fariem, neľudskému zaobchádzaniu s robotníkmi a dokonca sú tam nútené pracovať aj deti.
Dopyt po lítium-iónových batériách stúpol v rokoch 2016 až 2022 takmer 12-násobne. Lídrom v oblasti elektromobilov je spoločnosť Tesla, ktorá za rok 2022 dodala 1,31 milióna elektromobilov. Pre porovnanie, v roku 2019 pred pandémiou Covidu, to bolo 367-tisíc dodávok. Trhová kapitalizácia firmy Tesla predstavovala k 7. decembru 2023 750 miliárd USD. Po nej nasleduje Vinfast Auto sídliaca vo Vietname s hodnotou 40 miliárd USD, čínska Li Auto s hodnotou 39 miliárd USD a americká spoločnosť Rivian so sídlom v Kalifornii s hodnotou 22 miliárd USD. Päťku uzatvára ďalší čínsky výrobca NIO s 18 miliardami USD. Iní svetoví výrobcovia automobilov, ako sú Mercedes, Nissan, Toyota, Ford a mnohí ďalší, predtým dominantní pri fosílnych palivách, sa taktiež snažia prispôsobiť trhu a napredujú s vlastnými modelmi elektromobilov či vozidiel na hybridný pohon.
Európska únia sľubuje viacero zmien
Európska únia schválila nové nariadenie o batériách, ktoré zavádza nové požiadavky v oblasti udržateľnosti a bezpečnosti batérií a produktov prevádzkovaných na batérie. Nariadenie obsahuje viacero článkov s rôznymi termínmi účinnosti ovplyvňujúcimi dodávateľský reťazec. Kľúčové oblasti udržateľnosti zahŕňajú napríklad požiadavky na dizajn, obmedzenie škodlivých látok, uhlíkovú stopu, obsah recyklovaných materiálov, a okrem iného aj na zvýšenú zodpovednosť výrobcov. Taktiež prináša zmeny v kategóriách batérií, ale aj v látkach nebezpečných pre životné prostredie, obsahu recyklovaných materiálov, výkone a ďalších oblastiach.
Pred nami je ešte dlhá cesta
Zbavenie sa závislosti na fosílnych palivách je dôležitý cieľ v agende viacerých svetových lídrov alebo korporácií, aby sa znížili emisie skleníkových plynov. Zároveň je však ich úlohou aj to, aby sa environmentálny dopad len nepresunul do rozvojových krajín. Táto cesta bude ešte dlhá a riešenie nebude jednoduché. Je aj na zodpovednosti daných spoločností, aby sa snažili čo najlepšie vyberať dodávateľov tak, aby boli dodržiavané zásady ľudských práv a dopadov na životné prostredie.
