Napríklad Veľká Británia alebo Nemecko nahrádza uhlie pri výrobe elektriny obnoviteľnými zdrojmi energie. Taliansko a Španielsko zasa uprednostňujú možnosti vodnej energie.
Výroba elektrickej energie z uhlia v roku 2018 v Európskej únii podľa údajov z Eurostatu predstavovala 19,2 percenta, pričom čierne uhlie malo na tomto čísle podiel 10 percent a hnedé 9,2 percenta. Medziročne tak výroba klesla o 6 percent. Oproti roku 2011, kedy sa ceny komodity vyšplhali na maximá je to až 30-percentný prepad. Počas posledných šiestich rokov sa európske ročné emisie CO2 z uhoľných elektrární celkovo znížili o 250 miliónov ton, čo je síce zlá správa pre uhoľné ťažobné spoločnosti, ale dobrá pre životné prostredie - vzhľadom na negatívny vplyv ťažby a spaľovania uhlia. Uhlie sa tak postupne začína dostávať do úzadia.
Približne 75 percent produkcie elektrickej energie z čierneho uhlia je situovaných v krajinách Európskej únie, ktoré vypracovali plán na jeho vyradenie. Iba 15 percent produkcie sa nachádza v Poľsku, kde produkcia uhlia od roku 2012 neklesá a krajina zatiaľ nemá vypracovaný plán na jeho odstavenie ako zdroja energie.
Spotreba komodity výrazne klesá aj v USA, kde podľa odhadov z EIA zverejnených v decembri 2018 mala dosiahnuť najnižšie hodnoty za posledných 39 rokov. Od roku 2007 z prevádzky vyradili 36 percent uhoľných elektrární, vďaka čomu spotreba klesla o približne 44 percent na úroveň okolo 622 miliónov ton a EIA predpokladá pokles o ďalších 8 percent v roku 2019.
Jednoznačne najväčšiu spotrebu má Čína, ktorá je podľa Čínskej národnej komisie pre rozvoj a reformu taktiež na ceste k zníženiu ročnej spotreby uhlia na 3,5 miliardy ton do roku 2020. Podľa odhadov z augusta 2018 mala spotreba komodity v minulom roku klesnúť o približne 30 miliónov ton na úroveň okolo 3,83 miliardy ton.
Ako ukazuje analýza xPartners, útlm výroby uhoľnej energie sa výrazne prejavuje aj na cene komodity. Kým v januári 2011 jeho cena dosahovala historicky najvyššiu hodnotu nad 139 USD za metrickú tonu, začiatkom roka 2016 sa naopak prepadla na historické minimum okolo 49 USD za metrickú tonu. Vtedajší pokles tvrdo zasiahol ťažobné spoločnosti po celom svete - napríklad česká uhoľná spoločnosť OKD sa dostala do insolvencie. Momentálne sa cena pohybuje na úrovni okolo 90 USD za metrickú tonu, čo v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 predstavuje pokles o 10 percent.
K využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov vo forme solárnych alebo veterných elektrární prispieva aj pokles ceny takto vyrobenej elektriny, ktorá sa dostáva na porovnateľnú úroveň veľkoobchodných cien elektrickej energie z „klasických“ zdrojov. Svoju úlohu v prechode na nové zdroje zohral aj nárast cien emisných povoleniek na CO2, kvôli ktorým sa predražili náklady prevádzkovania uhoľných elektrární.
Okrem energie z obnoviteľných zdrojov sa uhlie nahrádza aj plynom, ktorý je populárny najmä v Číne, no čísla jeho spotreby nehovoria o výraznom presune k plynu, aj keď jeho spotreba globálne rastie a počas minulého roka vyhnala cenu komodity približne o 30 percent nahor. Momentálne sa však opäť vrátila na úroveň okolo 2,83 USD za objemovú jednotku.
Z vyššie spomínaných dôvodov vyplýva, že pokiaľ sa nenájdu nové vhodné možnosti využitia uhlia, ktoré by boli v súlade s enviromentálnymi cieľmi globálnej ekonomiky, je pravdepodobné, že by mohlo dosiahnuť nové cenové minimá a jediný, komu bude okrem uhoľných ťažobných spoločností tento fakt prekážať zrejme bude americký prezident Donald Trump, ktorý patrí k zástancom oživenia uhoľného priemyslu.
