S priateľkou sme sa zúčastnili programu "work and travel", ktorý ponúka hlavne študentom ísť si zarobiť a potom ku koncu leta trošku tie peniaze rozhádzať na cestách amerikou.
Náš deň začína v krásnej horskej prímestkej časti West Orange, ktorá je asi hodinu vzdialená vlakom od Manhattanu. Budíček na siedmu hodinu rannú sprevádzajú rýchle raňajky a beh na vlak, na ktorý lístok stojí ak si dobre pamätám asi 5 dolárov. Kupujem si aj spiatočný, tak platím asi 8. Vlak je plný ľudí, ktorí idú do roboty. Z okien je vidno "downtown" Newarku, neskôr križujeme mafiánsky známy Hoboken a železničný uzol Secacus a už vidíme Hudson river a Manhattan. Ideme pod rieku a už sme na na Penn station, konečnej stanici, priamo uprostred Manhattanu. Hneď vedľa nás je Madison Square Garden a hrá sa tu tenis. Rozmýšlame, ako začať, tak sme sa vydali na sochu slobody. Je asi 10 hodín ráno.
Ideme do metra, metrokarta stojí 10 dolárov, používať ju môžeme celý deň neobmedzene. Zvezieme sa na dolný Manhattan, ideme k prístavu, kupujeme si lístok na Liberty Island, na ktorom monument je. Lístok si môžeme kúpiť do monumentu, alebo iba na ostrov. Vyberáme voľbu - iba na ostrov - , netreba nám ísť až hore, zabralo by to veľa času. Lístok stojí 12 dolárov. Ideme sa predtým ešte najesť. V okolí sme našli len kaviareň Starbucks, tak ja si dávam predražený, ale chutný sendvič za 7 a ľadový čaj za 3 doláre. Čakáme ani nie 10 minút a už sa naloďujeme. Našťastie je pomenej ľudí, lebo obloha je šedá, zamračená, slnko vykukne len sporadicky. Cesta k soche slobody je rýchla, monument sa pomaly zväčšuje.
Vystupujeme na ostrove, dostávame informáciu, že lode odchádzajú každých 40 minút z ostrova až do 6 večer ak sa nemýlim. Vystupujeme, prechádzame sa po ostrove, fotíme sa, ideme do suvenir shopu. Vrchné poschodia sochy otvorili až nedávno, vraj sú tam veľmi dlhé rady na výťah a pešo to je namáhavé. Stačí nám pohľad zdola.
Vyzerá to asi nejak takto:
Po prechádzke ideme na loď. Tu už čaká odhadom tak 500 ľudí na to, aby mohli nastúpiť na loď. Prichádza loď, ideme medzi poslednými, pre ďaľších pár ľudí ostáva čakať na druhú loď. Mali sme šťastie, ideme na Ellys Island. Je to ostrov, ktorý je známy ako jedno z prvých miest, ktoré navštívili húfy emigrantov z európy. Rozhodli sme sa nevystúpiť. Je tam iba múzeum a my sme múzeí presýtení z Washingtonu, kde sú všetky zadarmo. Ponáhlame sa na pevninu. Asi o jednej hodine poobede dorážame na pevninu dolného Manhattanu a ideme pešo ku Ground Zero. V uliciach blízko prístavu si nenecháme ujsť pouličné predstavenie mladých čiernych akrobatov, ktorí boli naozaj fantastickí. Dali sme im nejaký ten dolár. Tak pokračujeme k spomínanému miestu, kde sa odohrala v roku 2001 veľká skaza. Cítime hlad, tak ideme do reštaurácie T.G.I. Fridays, ktorú veľmi odporúčam. V Manhattane ich je ozaj veľa. Dávam si menu za 10 dolárov, vyberám si Pepper-Crusted Pork Chop (Bravčová panenka so zemiakovou kašou a smaženou cibuľkou) a k tomu "O.J." (pomarančový džús). Pre tých, čo neboli ešte v USA, tam je zvyčajne taká obyčaj, ak si už niekto kúpi niečo na pitie, má takzvaný free-refill. Ak sa mu džús minie, nalejú mu ďaľší, ale človek platí iba za jeden džús. Čistá voda s ľadom a usmiata obsluha je samozrejmosť. Najedení ideme pozrieť Ground Zero, no tu sú len veľké ohrady a pár žeriavov, inak nič zaujímavé. V čase našej návštevy bolo okolo veľa policajtov a stavalo sa tam veľké pódium, lebo akurát sme tam boli 10. septembra, deň pred tragickým výročím. Ideme na metro a prevezieme sa až na Times Square. Trvá to asi 30 minút.
Vystupujeme z metra a sme ovalení tou masou ľudí. Doteraz sa po tomto námestí jazdilo autami, ale teraz z toho spravili pešiu zónu, čo je pre turistu kladné. Ideme na takú malú tribúnu, kde je pekný výhľad na celé námestie. Predierame sa húfom ľudí, ktorí čakajú v dlhokánskej rade na lístky na broadway - ako nám okrem iného zhovorčivý černoch sám od seba povedal. Samozrejme za dolár.
Na naliehanie mojej Lucky hľadáme M&M's world - trojposchodový obchod s cukríkmi a suvenírmi. Stretávame tam kamaráta z Moldavska, no ten svet je ale malý! Sú asi 3 hodiny poobede, my sme vcelku uchodení, máme nápad, že si pôjdeme oddýchnuť do Central Parku, ktorý má uhlopriečku dlhú vyše 4 kilometrov. Sadáme do metra, vyjdeme na "Columbus Circle", kde je taká velikánska kovová planéta na držiaku pred takým (ako inak) velikánskym mrakodrapom. Metro išlo daľej smerom do černošského Bronxu.
V parku oddychujeme a ležíme na skale. Spomedzi stromov vykúkajú výškové budovy.
Po polhodine ležania a "kaprenia" sa vydávame k Rockeffelerovmu centru. Je to bankárska bohatá lokalita. Podľa niektorých ľudí sa práve tam nachádzajú ľudia, ktorí "šéfujú" tomuto svetu. Je asi pol piatej poobede, ideme metrom na zastávku Rockeffeler Center. Vystupujeme v podzemí a ideme mramorovanými chodbami s najdrahšími obchodmi snáď aj pol kilometra, už nás to nudí a nevieme, kedy vyjdeme. Za zmienku stojí obchod, kde vidím, ako si páni v oblekoch čítajú noviny, zaťial čo im Indovia na kolenách drhnú topánky. Mám z toho divný pocit. Konečne vychádzame na zemský povrch a vidíme 3 výškové budovy, v strede veľkú pozlátenú fontánu a kaviareň. Všetko je nadmieru pekné, po okrajoch chodníkov palmy a pekné kvety. Žiadny smetný koš a tak si svoju PET fľašu vláčim so sebou. Dostaneme nápad, že by sme mohli ísť na Empire State Building a k nemu pešo. Zlý nápad, celkom sme sa nachodili. A to sme išli sme len po jednej ulici. Vstup hore je 20 dolárov, vyvezieme sa 86 poschodí, celé to trvá výťahu pod minútu. Hore je nádherný výhľad na.. betón naokolo. Nevidieť koniec. Pozrieme si to zo všetkých 4 strán, nafotíme si to a ideme dole.
Keď sme išli hore, každý podstúpil fotenie pred plagátom nočného mrakodrapu. Na konci má človek možnosť si fotku kúpiť ako pamiatku. Je pekná, stojí 20 dolčov, je nám to jedno, kupujeme najdrahšiu fotku svojho života a ideme dole. Máme stretko s našou známou, ktorá nás berie k Flat Iron building, nám známej ako "žehlička".
Nafotíme si to, je už asi 7 hodín večer, stretávame sa s kamarátkinym mužom, američanom, ktorý nás chce zobrať do typickej New Yorskej reštaurácie, tak ideme pešo do dolného Manhattanu. Už je tma a konečne dorazíme do tej reštiky. Na jej názov si nespomeniem, iba približne viem, kde to bolo. Na výber nemám moc vecí okrem hamburgerov alebo hamburgerov, tak si jeden objednávam. Príloha boli čipsy. Reštika skôr pripomína bar, málo miesta, veľa ľudí, hlučná hudba a baru vládne potemnelá atmoška. Je to zaujímavé, ale radšej ten T.G.I. Fridays. Trošku sklamaný (ale prejedený) z typickej NY reštiky idem na Times Square pozrieť si ho v noci, lebo vraj to sa musí. A stojí to za to. Úžasné a veľké billboardy z každej strany, počet ľudí ako cez deň, stály hluk a zhon sú tu všade prítomné. Zisťujeme, že nemáme moc času a chceme stihnúť posledný vlak do West Orange, kde sme ráno aj začínali. Tak absolvujeme malý beh s nefunkčnými nohami na vlak, ktorý nám uniká spred očí, ale našťastie je tu iná alternatíva ísť iným vlakom - rýchlejším - na prestupnú stanicu Hoboken, kde predbiehame náš vlak a spokojne ideme (spotení jak...) na vytúžený West Orange.
Je asi polnoc a len sme ľahli do postele a spali. Na druhý deň odlet smer California.
Minul som okolo 120 dolárov, čo nie je extrémne veľa. Pre lenivších ako sme boli my sú na každom kroku zastávky s sightseeingovými autobusmi, ktoré ľudí prevedú po celom Manhattane. Počul som, že orientačná cena je asi 20 dolárov za osobu. Nestihli sme pozrieť Brooklyn bridge a nasať atmosféru pravým nočným životom, no hovoríme si, že niekedy nabudúce. Ponúkam ešte pár malých fotiek na záver.
Pohľad z lode smerom na sochu slobody:
Momentka z ulice:
Ešte jedna z Empire State Building:
Ak sa bude páčiť, určite sem hodím niečo z Kalifornie.
Tu sú moje "minicestovateľské" blogy :
