A že je čo fotiť. Tak plodné tri týždne som už nezažil pomerne dlho. A to počítam aj Tatry, no tam som viac turistikoval, ako fotil. I keď teda bok by mi vydulo, keby som si aspoň niečo nenacvakal ;-)
Týždeň prvý
Po posledných peripetiách z jari (viac v jednom z predošlých blogov) som s vlastnými kópiami kľúčov (prečo sme to nevyriešili už skôr neviem) vyrazil prvý krát v polovičke júla. Dcéra, žijúca v Brne, je na dlhšiu dobu v zahraničí, takže ubytko vyriešené ;-) Chcel som zobrať aj bajk, ale nejako som to logisticky nedal, takže som sa o to viac mohol venovať foteniu. V deň príchodu sa mi už nič nechcelo vymýšľať, zostal som v Brne. Vybral som sa na Špilberk, chcel som si cvaknúť hlavne známu dvojvežovú katedrálu sv. Petra a Pavla týčiacu sa nad mestom. Samotný Špilberk veľmi neoslovil, tak som sa snažil nájsť čo najlepší výhľad na katedrálu.
Samozrejme nakoniec som ani Špilberk neobišiel bez fotky, i keď teda to boli iba fragmenty. Známy altánok s výhľadom a chodníky pod hradbami.
Na druhý deň som zamieril do mestečka Dolní Kounice v ktorom sa nachádza romantická ruina stredovekého kláštora, hrad, kalvária, židovská synagóga a starý židovský cintorín. Nech sa na mňa obyvatelia mestečka nenahnevajú, ale keby ste mali naslepo prejsť autom po hlavnej ceste mestom, nezastavili by ste tu :-) Na prvý pohľad vyzerá extrémne nezaujímavo :-) O kláštore, kalvárii a hrade som ale vedel, takže som šiel na isto. Na mieste som zistil, že hrad je v súkromných rukách a otvorený len cez víkendy, bol som tam v utorok.
Kalvária nebola veľmi zaujímavá, ale bola na kopci nad mestečkom, tak som sa snažil nájsť nejaké vhodné miesto, odkiaľ by bol na kaplnku dobrý výhľad. hľadanie ma priviedlo na protisvah na opačnom konci mesta, kde som objavil rozľahlý starý židovský cintorín. Naopak od kalvárie bol pekný rozhľad na kláštor s hradom.
Nasledujúci deň (v stredu) som zamieril najskôr do Moravského Krumlova, nad ktorým sa týči krásna baroková pútnická kaplnka sv. Floriána z konca 17. storočia.
Z Krumlova som pokračoval k hlavnému cieľu dňa do Jaroměříc nad Rokytnou, ktoré sú vďaka svojmu zámku nazývané aj moravským Versailles. Pôvodne renesančný zámok zo 16. storočia bol v priebehu 18. storočia prestavaný na súčasnú barokovú podobu. Hlavní sál, taneční sál, či Salla Terrena - rímske kúpele pôsobia naozaj opulentne. Ja som ale skôr na tie exteriéry ;-), ktoré v ničom za interiérom zámku nezaostávajú.
Vo štvrtok som detailne zastrihnuté zámocké záhrady vymenil za hradby. Vybral som sa na hrad Veveří, ktorý je v podstate súčasťou Brna, mestskej časti Bystrc, z ktorej sa po rieke Svratke môžete dopraviť pod hradný kopec, pravidelne premávajúcou loďou a zatraktívniť si tak výlet na Veveří.
Najstarší písomný doklad o hrade pochádza zo začiatku 13. storočia. Jeho súčasná podoba ho radí medzi najrozľahlejšie hrady v Česku. Na konci 20. storočia bol ale bohužiaľ opustenou ruinou s prepadávajúcimi sa strechami. Na prelome milénia sa český štát podujal na rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá prebieha dodnes. Po jej ukončení bude hrad pýchou nie len južnej Moravy.
Pred bránami hradu na prístupovej ceste stojí stredoveký románsky kostolík, kaplnka Matky Božej. Predpokladá sa, že pri kostolíku stál drevený zemepanský dvorec, predchodca hradu.
V piatok to bol návrat na miesto činu do Mikulova. V Mikulove som bol asi pred dvomi či tromi rokmi, vtedy ale ako "normálny turista" s mojou "brnenskou" dcérou. Ale teda mesto ma dostalo, bola len otázka času, kedy sa vrátim aj s fotoaparátom v ruke.
Mikulov je ale až na rakúskej hranici, takže som sa cestou zastavil v Pavlove v archeoparku. Veľmi pekná expozícia, učite doporučujem. Okrem pravekej expozície ma zaujalo aj netradičné architektonické riešenie archeoparku. Expozícia je vsadená do svahu pod zemský povrch a na povrchu sa nachádzajú moderne riešené betónové svetlíky a priehľady, ktoré síce výrazne kontrastujú z expozíciou, ale určite nepôsobia rušivo.
Mikulov. S ktorejkoľvek strany prichádzate do mesta, naskytne sa vám zaujímavá panoráma mestečka s týčiacim sa zámkom uprostred a Svatým kopečkem takpovediac za humnom. A to boli moje hlavné ciele. Zámok a Svatý kopeček s kalváriou a všetkými možnými kaplnkami. Veľmi komplexné miesto. Nie som veľký odborník na kresťanskú históriu, ale na Svatom kopečku je viacero architektonických artefaktov reflektujúcich tieto témy. Veľmi príjemné miesto na pokojnú prechádzku či chvíľku meditácie, umocnené naozaj jedinečným panoramatickým výhľadom na mesto a široké okolie.
Na mieste mikulovského zámku stála už v 12. storočí drevená pevnosť. Súčasnú barokovú podobu získal zámok v prvej polovici 18. storočia.
Svatý kopeček. Neviem, či našťastie alebo bohužiaľ som tu bol počas toho rekordného teplotného týždňa, takže pohyb mimo tieň bol utrpením, ale zasa to slnko infračervenej fotografii praje. Ale ako už meno lokality naznačuje, bude sa šlapať do kopca. Nie dlhého, ale strmého. Ale stálo to zato.
Ako som spomenul už vyššie v článku a ako môžete vidieť na tých panoramatických fotkách mesta, výhľad je odtiaľ 5 hviezdičkový. No a okrem toho aj samotný kopeček má čo ponúknuť. Hlavnou atrakciou je kaple sv. Šebestiána spolu so zvonicou.
Nakoniec som si nechal jednu fotku. Už som odchádzal z Mikulova, keď som vchádzal do križovatky z vedľajšej cesty a musel som kvôli prednosti v jazde zastaviť. Na malý okamih som mal čas ešte otočiť hlavu a obzrieť sa za Mikulovom, ktorý som opúšťal. Keď som uvidel tú scénu, rýchlo som sa poobzeral okolo seba a keďže som bol na ceste sám, okamžite som zaradil spiatočku a vrátil sa pár desiatok metrov späť, kde bola malá odstavná plocha, na ktorej som mohol autom zastaviť. Výsledkom je táto rozprávková fotografia. Poveternostné podmienky vytvorili absolútne jedinečnú atmosféru, vďaka ktorej mohol vzniknúť tento surrealistický obrázok. Milujem túto fotku.
Sobota, cesta domov. Posledný deň prvého týždňa. V pondelok návrat do každoddenej reality, tak som si nedeľu vyhradil na zotavenie sa z "Jet lagu" :-) Na mape som si ešte vypozeral, čo by sa dalo vidieť smerom na Hodonín. Zrak mi padol na Milotice, kde piktogram v mape informoval o prítomnosti kaštiela. Rýchla rešerš zdrojov na webe a bolo rozhodnuté.
Zámok Milotice je nazývaný aj ako perla južnej Moravy a určite právom. V stredoveku stála na jeho mieste vodná pevnosť. Zvyšky vodnej priekopy sú v okolí zámku patrné dodnes. Hlavný vchod do zámku je dodnes po malom moste ponad priekopu. V poslednom desaťročí 16. storočia bol vybudovaný jednopodlažný renesančný zámok, ktorý neskôr dostal barokovú prestavbu, ktorá dala zámku súčasnú podobu.
Môj pôvodný zámer bol jeden letný blog mapujúci hlavnú časť mojej infrared sezóny. Ale je toho toľko, že sa to do jedného článku nezmestí. Takže nutne bude musieť byť aj druhá časť. Či sa vám to páči alebo nie...
Na úplný záver som si nechal takú malú zaujímavosť. Na zámku v Miloticiach si môžete požičať dobový kostým a na chvíľu sa zahrať na zámockú pani či pána a korzovať zámockým parkom naozaj štýlovo.
