Konečne som mal čas opäť sadnúť k notebooku a dokončiť začaté, ukázať aj zvyšok toho, čo bežne nie je viditeľné. Či už očakávaná alebo nie, je tu druhá časť môjho tohtoročného moravského infra leta.
Počas prvého októbrového víkendu bola nad Bratislavou pozorovaná výrazná polárna žiara. Vidieť ste mohli v podstate všetky jej kategórie. Od u nás vzácnej nízkoenergetickej zelenej, až po vysokoeneregetickú fialovú žiaru.
Toto leto sa mi konečne podarilo na dobu dlhšiu ako je víkend, dostať aj s infrared foťákom na Moravu a zviditeľniť neviditeľné.
Tajomstvo na ktoré sa najskôr zabudlo, potom malo byť zničené, aby nakoniec bolo obdivované.
Alebo aj tá najdlhšia jar sa raz skončí. Jún je tu, čerešne zrejú, jar je definívne za nami.
Trochu neskoro, ale predsa. Jesenná edícia ročníku '25 je na svete.
Tak. A baboletné potulky južnou Moravou mám zasa raz za sebou. Tento kraj proste nemá limity...
Včera som fotil od svitu do mrku, alebo ako som tri dni poľoval na hmlu, plus odbočka na južnú Moravu tam a späť.
Ôsmy rok, ôsma séria, 12 mesiacov, 13 fotografií, 13 príbehov.
Pionierske sľuby sa majú plniť. A ja som jeden taký vlani v novembri dal.
Keďže mi na jar nejako nevyšiel krok, aka som bol lenivý písať, túto sezónu musí stačiť jeden článok.
Lipa ako symbol pretrvala v našich zemepisných šírkach od čias pohanských slovanských národov až do dnes.
V prvom blogu (jarnom) som plný dojmov napísal, že jar je v tomto kraji najkrajším obdobím. Ako veľmi som sa mýlil ...
Parlament sa každú jeseň pokúša schváliť zákon roka. Ja sa v tomto čase snažím dať dohromady môj článok roka...
Podšíp - živá horská liptovská osada s oknami na Oravu, izolovaná od zbytku nášho všedného sveta tu kdesi dolu....
Tento raj fotografov, tuto hneď za našou západnou hranicou, som ako to už býva, objavil na jar 2019 tak trochu náhodou.
Piaty rok, piata séria, 12 mesiacov, 13 fotografií, 13 príbehov.
