Gavurky, tento starobylý dubový háj v srdci Slovenka je skutočne mystické miesto. Pamäť jeho najstarších obyvateľov siaha viac ako 400 rokov do minulosti, pamätajú si veľmi veľa ľudských osudov, veľmi veľa príbehov. A je to na tomto úžasnom mieste cítiť.
Bola streda, 3. júla popoludní, ortuť teplomera nekompromisne prekračovala tridsiatku, vdychovaný vzduch bol horúci a suchý, chvíľami ste mali pocit, že vás v nose vlastne obťažuje a predo mnou asi 200 metrov od miestnej cesty, kde som zanechal auto sa črtal prísľub nevšedného zážitku.
Mal som obrovské šťastie, lebo myslím, že nie každému návštevníkovi je dopriaty podobný zážitok. Napriek úplnej samote som mal celý čas spoločnosť. Áno bol som skutočne na sneme Entov. Asi tri hodiny som sa prechádzal pod korunami týchto mohutných lesných bytostí, našlapujúc na koberec z materinej dúšky, ktorý každým ďalším mojim krokom uvoľňoval do ovzdušia omamnú vôňu. Občas som v úplnej tichosti urobil záber. A oni mi blahosklonne dovolili čerpať energiu, ktorú celé tie stáročia zhromažďujú a uchovávajú vo svojom dreve. Ten paradox toho liečivého ticha plného lesných zvukov má skutočne terapeutický účinok. To popoludnie som tu bol jediná ľudská bytosť, no okrem hlučného krákania krkavcov, pískania rôznych dravcov a spevu drobného vtáctva som viac krát začul aj akoby ľudské hlasy a vŕzganie a praskanie dreva, ktoré sa ozývalo nečakane a vždy za mojim chrbtom. Kým som sa obzrel, bolo opäť úplné ticho, iba krkavce sa mi bezcitne vysmievali. Áno to boli tí duboví Enti, ktorých som v tento pokojný deň trochu vyrušoval a ktorí mi to tolerovali. Chcem im touto cestou poďakovať. Verím, že sme sa nevideli naposledy. Kontrolky mojich vnútorných batérií napriek fyzickej únave pri odchode divoko blikali a hlásili plnú kapacitu a je to tak ešte aj dnes a asi to tak ešte pár týždňov bude. No keď sa zasa niekedy rozbliká červená, dúfam, že mi opäť dovolia doplniť zásoby.
Ak sa vyberiete navštíviť Gavurky, vstupujte s pokorou a otvorenou mysľou, ak budete mať šťastie, ostatné sa bude diať bez vášho pričinenia...
PS: Pre tých, ktorí sa s takýmito fotkami ešte nestretli, sú to zábery nasnímané v infračervenom spektre, čo možno bolo príčínou, prečo ma Gavurky tak otvorene prijali. 400ročné duby budú určite aspoň trochu ješitné a takéto fotky ešte nemajú :-)
