Lipa - starodávny symbol Slovanov

Lipa ako symbol pretrvala v našich zemepisných šírkach od čias pohanských slovanských národov až do dnes.

prícestná kaplnka, Zázrivá /infračervená fotografia/ (Zdroj: Peter Lacina)

Písmo: A^- | A⁺

Pomenovanie Lipa pochádza z gréckeho Philyra, čo znamená nymfa. Bola to mytologická bytosť, ktorú bohovia premenili na strom. Pre Slovanov sa stala významným symbolom, nakoľko bola zasvätená bohyni Lade. Lada predstavovala symbol jari, lásky, manželstva, sejby a orby. Lipovému drevu sa v minulosti pripisovala moc v boji proti magickým bytostiam, démonom a upírom. Z lipového dreva sa často vyrábali ochranné amulety. Sušené kvety lipy sú veľmi obľúbené pre svoje liečivé účinky. Uvoľňujú dýchacie cesty, zmierňujú opuchy a zápaly, znižujú krvný tlak. Varí sa z nich čaj, ktorý je možné ešte dochutiť kvalitným lipovým medom.

Súčasťou duchovného života Slovákov je Lipa dodnes. Múžeme to vidieť pri mnohývh kostolíkoch, prícestných kaplnkách, krížoch či zvoničkách, v ktorých bezprostrednom susedstve sú vysádzané práve lipy, pod ktorých korunami títo tichí strážcovia našich ciest na nás dohliadajú celé storočia.

Ľudová archytektúra je jednou z mojich obľúbených tém a tak mám takýchto kostolíkov a kaplniek nafotených už pomerne veľa zo všetkých kútov Slovenka. Od Záhoria cez Podunajskú nížinu, Považie, Pohronie, Turiec, Kysuce, Oravu, Šariš až po Zemplín.