To tu už fakt nikto nič negarantuje? :-) Vlani som v jarnom blogu opisoval ako mi pomohli kvitnúce mirabelkové kríky pred našou firmou načasovať výlet na Moravu v správny okamih, keď boli stromy v plnom kvete. Tento rok to akosi nesadlo a týždeň som meškal. Pekne sa ukázal rozdiel v klíme, keď u nás sa držali nočné mrazy pomerne dlho, čo oddialilo kvitnutie aj napriek pomerne vysokým denným teplotám.
Ale tak, ako zvyknem hovoriť, nevadí. O to kreatívnejší treba byť a to ma baví. Ako obyčajne, času som mal pomerne málo, ale to už je asi zbytočné spomínať. Prvý večer som mal v pláne dve miesta, strážovické mirabelky a šardický remízek. Mirabelky sú v malej dolinke pod svahom, ktorý vďaka svojej orientácii zapadne do tieňa o niečo skôr, takže je potom ešte čas sa niekam rýchle premiestniť. Bol som tu aj vlani, vtedy mi prišli tie políčka trošku fotogenickejšie ako tento rok. Porast bol jemnejší, tento rok mal hrubšiu textúru, ale to je to neopakovateľné, to čo sa mi na tom páči asi najviac. Môžete sem chodiť 10 rokov po sebe a neurobíte dva rovnaké zábery.
Šardický remízek, skupinka stromov na terénnej vlnke nad dedinkou Šardice, ešte jar neobjavil. 99% stromov už začalo pučať a zahaľovať sa do všetkých možných oddieňov zelenej. Aspoň náznak. Až na remízek :-) Ani ťuk. Ešte tvrdo spal... Svetlo bolo ale krásne, tak asi ok.
Keďže sa zlatá hodinka nedá natiahnuť, viac som už toho večer neplánoval, vybehol som si ale obzrieť na opačnú stranu Šardíc slávne biopásy, ktoré som mal v pláne na ranné fotenie. Ako to už býva, bok by mi vydulo, keby som niečo necvakol, aj keď to bolo už nie o päť minút dvanásť ale päť sekúnd po dvanástej :-)
Tieto fotky sú fotené z toho klasického protisvahu severne od biopásov, ktorý poskytuje tie úžasné pohľady na lokalitu. Ráno som mal ale v pláne prísť z druhej strany a tak aj keď slnko už bolo za horizontom, prebehol som cez kopec a urobil pár záberov počas modrej hodinky. Vôbec sa mi odtiaľ nechcelo, bol to veľmi pekný večer.
Ráno som ale nesmeroval priamo k biopásom, urobil som si odbočku k dedinke Násedlovice cvaknúť známu gaštanovú alej. Zostal som naozaj len chvíľku, pár minút po východe slnka a trielil som k Šardiciam.
Počasie bolo super, čo sa prejavilo aj na počte fotografov, bolo nás tam asi 12 :-) Výhodou tohto "fotopointu" je výhľad práve na ten protisvah, z ktorého som fotil večer. Stojí tam totiž veľmi fotogenický poľovnícky posed.
Biopásy sú tvorené viacerimi druhmi ovocných stromov, takže nekvitnú všetky v rovnakom čase. Škoda, že nemám možnosť sem chodiť v tejto dobe opakovane a pofotiť to všetko.
Krajina v okolí biopásov je miestami až gýčovo zvlnená, stačí sa prejsť niekoľko desiatok či stoviek metrov ktorýmkoľvek smerom a môžete sa točiť dookola, stále budete mať čo fotiť. Tak som sa rozhodol vrátiť aj večer do priestoru kúsok bližšie k hlavnej ceste, z ktorej sa odbočuje do tohto fotoraja.
V perexe som písal, že sa príroda hrala túto jar trochu na skrývačku. Na záver dávam foto, kde sa so mnou hral jeden ušiak. Spoza lístka trávy ma chvíľu pozorovalo jedno oko, až kým som nebol príliš drzý a snažil sa priblížiť bližšie, tak oko aj s ušami vzalo do zaječích :-)
