Bohužiaľ žijeme dobu, keď spokojnosť pri pohľade do svojho egozrkadla je oveľa dôležitejšia ako možno pohľad a úsmev venovaný susedovi, priateľovi, kolegovi, ktorému môžete vylepšiť deň možno aj takouto maličkosťou. To by sme sa ale nesmeli na seba vkuse škľabiť do selfie kamery na svojom mobile. To by sme nesmeli považovať za dôležitejšie lajky pod našim ďalším mega bio raw koláčikom, či zdieľaním absurdnej modlitbičky, ktorá vraj pomôže utíšiť hlad dieťaťa z tretieho sveta na priloženej fotografii.
Tieto dva mesiace boli pre mňa vysokou školou života, kde ale vystavené vysvedčenie v predmetoch ako dobročinnosť či pomoc potrebným pre pospolitú Slovač má známku 4- aj to iba z milosti. Áno našťastie existujú svetlé výnimky vďaka ktorým zatiaľ neprepadáme, ale dokedy? Veľa optimizmu vo mne nezostalo...
Ak ste čítali môj predošlý blog možno už tušíte o čom je tento text. Tento rok som sa Boh vie prečo rozhodol, že spácham dobrý skutok. Chcel som vydať dobročinný kalendár a zisk z jeho predaja venovať Lige proti rakovine. Keď som zvládol úvodné formality, zverejnil som príspevok na svojom fb profile, napísal blog a dúfajúc v pomoc s touto myšlienkou, oslovil som viacerých priateľov a známych s prosbou o šírenie tejto myšlienky. Od nikoho z oslovených som nechcel, aby si kalendár kúpil, ale ak môžu zdieľať súťaž o ruksak či sadu nožov, dúfal som, že môžu zdieľaním podporiť aj šírenie tejto dobrej myšlienky. Už roky som sa tak nezmýlil... Väčšina ľudí na moju prosbu ani neodpovedala. Dali to na mŕtveho chrobáka. A to mám aj priateľov s pomerne veľkým mediálnym výtlakom, ktorí majú na sociálnych sieťach tisíce fanúšikov. Naozaj by si mohli zdieľaním takéhoto príspevku poškodiť imidž? Nemyslím...
Keď sa minuli priatelia a ja som sa nepohol z miesta, povedal som si že nemám čo stratiť a skúsil som osloviť zopár verejne známych osobností, až na jeden prípad sa situácia opakovala a zlatý klinec tomu dala dvojica moderátorov jedného z najväčších súkromných rádií, ktorí ma tri týždne naťahovali, že jasné zverejníme, aby sa mi nakoniec vysmiali... Nerozumiem slovenskej mentalite...
To naozaj celkom otupjevjame? Ja stále dúfam, že nie. Ak nemáte v hrudi miesto srdca úplný kus ľadu, tak tu nájdete info ako môžete svojou troškou pomôcť:
https://www.facebook.com/peter.lacina.9/media_set?set=a.2277156422410038&type=3
Je to výlučne moja súkromná iniciatíva, nemám žiadneho sponzora, určite sa neplánujem na tomto projekte nijako obohatiť, momentálne som v mínuse asi 1500€. Najtragikomickejšie na tom celom ale je to, že keby som nič nevymýšľal a venoval rovno tieto peniaze, bola by to oveľa väčšia suma, než akú som do tejto chvíle vyzbieral predajom kalendára.
A aby som nezabudol to najdôležitejšie, chcel by som sa veľmi pekne poďakovať tým zopár ľuďom, ktorým ešte srdce celkom nezmrzlo a stále vykazujú vyššiu ako nulovú citlivosť k osudom ľudí, ktorí nemali v živote toľko šťastia a potrebujú pomoc druhých. ĎAKUJEM.
