Hmla je však taká hustá, že nevidno ani Mesiac, nietometeorický roj Leoníd. Podľa výpočtov medzinárodnej organizácie IMO má byťmaximum tohto roja, ktorého materským telesom je kométa P55/Tempel-Tuttle sdobou obehu 33 rokov, 17. 11. približne o 01:20 SEČ. Maximálna frekvencia mábyť okolo 130 meteorov za hodinu.
Pôvodne som chcel ísť do hvezdárne v Rimavskej Sobote,ale ani som sa priateľovi a riaditeľovi hvezdárne Paľovi Rapavému neozval,lebo už podvečer vyzeralo nebo veľmi biedne. Moje tohtoročné hmly pokračujú.
Prvá bola 10. septembra na túre v Tatrách, keď somišiel od Batizovského plesa k Ostrve a ďalej k Popradskémuplesu. Už pri Batizovskom plese sa privalila inverzia od Batizovského hrebeňa,zahalila Kostolík, zakryla výhľad na Batizovský štít aj Zadný Gerlach. Kĺzalasa po Dromedárovom chrbáte až k Batizovskému vodopádu. Chodník až po sedlona Ostrve som absolvoval v bielej tme.
O deň neskôr som to isté, azda ešte v horšom,zažil vo Veľkej Studenej doline. Ovšem vtedy sa hmla chvíľami predsa lenrozostupovala, takže som robil popri fotografií mlieka aj fotografies čarovnou atmosférou. Odbočil som z chodníka na Priečne sedlo priVyšnom Sesterskom plese, aby som fotil vzdialenejšie Zbojnícke plesá. Pri MalomZbojníckom plese som zbadal kamzíka, ku ktorému som sa priblížil doslova na párkrokov. Keď som sa však obzrel, zistil som, že hmla tak zhustla, že som sinevidel ani pod nohy. Musel som niekoľko minút postáť na mieste a počkať,kým sa hmla trochu nerozostúpi. Až potom som sa dosliepňal na placáky chodníka.
O dva týždne neskôr som fotil v hmle Nové Štrbské plesoa Jamské pleso. Jamské pleso sa zle fotí aj v peknom počasí; fotiť hov hmle je holý nezmysel. Ale späť k Leonidám. Posledný dážď meteorov roja Loenidy sme mohlisledovať v roku 1999 (hustota až 5000 meteorov za hodinu). Ďalší bude ažv roku 2032. Hoci je málo pravdepodobné, že sa ho dožijem, ale ak sa takstane, tak určite bude hmla. Už sa poznám...
