Bezstarostnosť, ach tá krásna nahota čo neťaží,
bažím po nej a skladám takým ľuďom hold obdivu.
Neskutočná krása a zmysel pre podstatné veci,
len pre tie podstatné, lebo po zložitom nik nebaží.
I ja som ťa zažil nahota,
bola si kus môjho života.
Teraz ťa závidím, lebo zrazu neviem prečo
zatienilo niečo, už ťa nevidím.
Mením sa v premenách času,
strácam zmysel pre podstatnú krásu.
Bojím sa, že už dospievam,
odievam do seba kúsky istoty a bezpečia,
ktoré mi vôbec nesvedčia no napriek tomu
počas hromu bitia
s opájaním ponáram sa do vytia zaneprázdnenosti
a do morku kosti ťa strácam.
Strácam ťa bezuzdná nahoto
smelo sa potĺkam životom, s chybami
a netrápi ma podstata.
Neviem, no ani sa nebránim pred skapaním toho, čo som našiel.
Je zaujímavé ako zavrhujeme vlastné návrhy,
som zaujímavý.
Návrhy na život, nevnútené a predsa preč.
Asi by sme to nemali.
Milujem ťa, potrebujem ťa bezstarostná nahota.
Chcem byť náplňou tvojho života, milujem ťa.
