Prečo?

Trochu som sa zamyslel keď zahľadel som sa dodievčaťa, ktoré učarilo môjmu oku a počarilo mojim zmyslom. Chcel som mu,pretože som taký, dať to najavo, a náhodu čo priplietla sa mi do cestyuchopil som pevne až dosiahol som stretnutie. Ako na pohľad krásne tak na myseľzvláštne bolo dievča čo učarilo mi. Roznietilo desiatky ohňov v duši a spriadalostovky nití v mysli a napriek ľadu ktorým v tomto ohni som saobklopil aby nebolo mi teplo, bolo mi.... A pocítil som zvláštnu túžbustretnúť sa s ňou zas a zas. No namiesto úsmevu videl som smiech a úsilímspel som k tomu čo som nechcel. Zvláštna zmes plynov musela sa ovíjať kolomojich zmyslov keď ostal som tak zmetený nevediac čo myslieť si mám. Lendomýšľať si môžem a tápať v domnienkach čo so skutočnosťou majúspoločné len toľko koľko moje činy so zdravým rozumom. Zaslepený dvomi spôsobmije možné byť. Aj keď vraj optimista je len zle informovaný pesimista. Tomutotvrdeniu som naklonení uveriť po tom ako hrá sa so mnou bôžik túžob a či lásky.Mám pádny dôvod veriť v jeho zaujatosť. Potom úsmev začne bolieť a poznaniebudí nenávisť. Arcibiskup Frolo mi potrasie rukou a privíta ma v klube.Začneme upaľovať ženy a písať veľké diela, keď nie cez naše deti nechaspoň cez knihy sa na nás pamätá. Len vyvolení nešťastní poznajú ten pocit, keďtúžia a neprestávajú, aby znova boli sklamaní. Len šťastní sa môžu nazývaťprekliati, lebo nepoznali smútok.