Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Prechádzaš sa po cestách mojich myšlienok,
v myšlienkach,
a víriš prach nestálosti mojej a času,
ktorý tak letí.
Prepĺňaš čašu, ktorú sŕkam v sieti nespokojnosti.
Tak až do morku kosti a umu
schádza mi myseľ z rozumu,
do minulosti,
ktorá zračí sa v budúcnosti
a miesto tam má,
ak nie, nemám snáď budúcnosť.
Vrúcnosť, ktorá napĺňa moju labilitu pevnosti,
prenáša ma v radosti.
Preto príď, čakám Ťa.
