Záblesk okolo prešlého dotyku zamatu,
znovu vybudenej nahoty pocitov vnútra.
Vzkresnutá iskierka v pohasnutom ohni žeravého smädu.
Neočakávaná clivota nevyhnuteľnej budúcnosti otázok.
Zišiel sa mi rozum na ničenie v hlúpom myslení.
Bez tône úsudku som urobil najlepšie,
keď prešlo to okolo mňa.
to je tak barbarské expresívum,
zavrhnutiahodné ukazovacie zámeno,
čo, celý ja.
Do raja keby som sa poslal, možno by sa mi to nestalo.
Ako teraz, keď kráčam cestou nechcenou.
Osobou milou, túženou pookrial som.
Časom uvidíme
Keď ja sa poznám, a to budí vo mne strach.
Na perách túžob uvidím snáď odlesk zrkadla noci.
Moci svetlej budúcnosti.
Svetlej, už aj slová sa mi menia od nej.