Neverím tomu, že to všetko spôsobilo len veľkonočné počasie. Samozrejme, že má na tom svoj podiel. Vianočný škriatok. Vianočné želanie. Pani Santa Clausová. Príbeh z Los Angeles. Santa Claus sa žení. Snežilo všade, kde sa natáčalo. Iba u nás nie. Mala som pocit, že jediný kto sa tešil z Vianoc, bola naša fenka. Dostala najmenší darček, ale zato najvďačnejší. Úplna spokojnosť. Ležala pod stromčekom a obhrýzala svoje vianočné prekvapenie. My sme driapali obrovské krabice, tatino doniesol veľké čierne vrece ako na mŕtvoly a nahadzáli sme do neho všetky tie, pred polhodinou neporušené, vianočné papiere. Vrece bolo plné, darčeky odhalené a vianočný duch stále nikde. Niekedy premýšľam o čom to je. Keď som bola menšia dostávala som menej darčekov ako teraz. Nikdy som nevedela čo to bude (pokiaľ sme to so segrou nevysnorili) a ak to bolo aj niečo malé, mala som ten pravý vianočný pocit. A to som už ani neverila na Santa Clausa. Teraz si dokonca začínam vnucovať myšlienku, že on existuje, veď lieta v každej komerčnej televízii, ale stále tomu niečo chýba. A nie je to Santa Clausom. Je to ľuďmi. Sme nervózni, zaneprázdnení a vystresovaní. Zabudli sme na Vianoce. Pred Vianocami nestíhame a po Vianociach už zase nestíhame. Všade je napätie, ktoré pohlcuje tú atmosféru. Atmosféru Vianoc, ktorú si pamätám spred 15tich rokov...
A preto, vzdávam sa všetkých darčekov, duch Vianoc, prosím vráť sa!
